Ceny bývania rastú, v Bratislave sa hovorí, že dopyt prevážil ponuku, pribúda ľudí s predschválenými hypotékami, a nevedia nájsť vhodné bývanie. Pripomína to vývoj pred krízou. Treba sa báť?
„Nie. Je síce pravda, že dopyt v Bratislave je enormný. Avšak hlavné mesto vždy bolo ťahúňom realitných obchodov a teraz akoby sa ešte viac do Bratislavy sústredili. Do Bratislavy a Trnavského kraja sa sťahuje najviac ľudí. To zvyšuje dopyt. Záujem je väčší pri bytoch ako pri rodinných domoch.“
Sú to ozaj len súčasné podmienky pri hypotékach, ktoré ľudí naháňajú kupovať byty práve teraz?
„Vo vybavenosti obyvateľstva bytmi má ešte Slovensko deficit. Zlepšuje sa ekonomika, rastú príjmy. To sú predpoklady na to, aby si ľudia uspokojili potrebu bývať. Pred desiatimi rokmi ceny zvýšili najmä kupujúci, ktorí kupovali nehnuteľnosti len ako investíciu. Teraz hlavná časť obchodov vzniká pre reálnu potrebu bývať.“
Rast cien teda brzdia príjmy hlavnej skupiny kupujúcich?
„Áno. Zaobstaranie si bývania je obrovská investícia. A napriek tomu, že sa príjmová situácia obyvateľstva zlepšuje, stále je istý nepomer medzi cenou a financiami, ktoré najmä mladí ľudia majú.“
Nie je potom boj bánk o klientov tak ako kedysi už nezdravý?
„Banky sú podnikateľské subjekty, ide im, pochopiteľne, o biznis. Udržať si klienta je pre nich prioritou, získať nového klienta ešte väčšou.“
Je to teda viac vec každého záujemcu o úver, aby sa zamyslel, či naň má?
„Myslím, že Slováci sa nad tým zamýšľajú dostatočne. Pred rokmi sa hovorilo, že bude len lepšie a každý, kto bude chcieť, sa zamestná a bez ťažkostí splatí hypotéku. Teraz ľudia komplexnejšie vyhodnocujú situáciu a bezhlavé nakupovanie bývania už nie je také časté. Prehriatiu bráni aj postoj Národnej banky Slovenska, ktorá urobila opatrenia na zvýšenie obozretnosti bánk pri poskytovaní úverov. Banky viac preverujú bonitu klienta. A to je prevencia pred realitnou bublinou a prípadným nesplácaním úverov.“
Ceny bytov rastú rýchlejšie, ceny rodinných domov klesajú. Nie je už zvyšovanie cien bytov na hranici únosnosti?
„Cenový vývoj nehnuteľností na bývanie nie je vo všeobecnosti až taký, aby si zasluhoval zvýšenú pozornosť. Podľa údajov Národnej banky rástla priemerná cena bývania na konci roku 2015 medziročne len o vyše jedno percento, hoci ceny bytov o viac ako šesť percent. No určité náznaky treba zachytiť hneď na začiatku. Je pravda, že pri bytoch, a to predovšetkým v Bratislavskom kraji, je rast výraznejší. Aj podľa štatistík Eurostatu trochu výraznejšie medziročne rástli ceny starých nehnuteľností na bývanie. Nehnuteľnosti v novostavbách zdraželi o necelé štyri percentá. Ceny starších nehnuteľností rastú rýchlejšie pravdepodobne aj preto, že staršie byty sú zhruba o desať percent lacnejšie ako nové. To je dosť na to, aby si najmä mladí ľudia radšej kúpili takýto byt, a nie novostavbu. Lepšie sa im zmestí do rozpočtu. Celkovo však idú ceny nehnuteľností mierne nahor.“
Alebo mladí radšej kúpia byt z papiera...
„Kúpa z papiera je spojená často s benefitmi, zľavami. Tie zavážia pri kalkuláciách ľudí, ktorí dnes už dobre porovnávajú a čakajú na príležitosť, keď sa objaví niečo, čo si môžu dovoliť.“
Viac ako šesť percent, hoci pri jednom segmente trhu to stále ešte nie je nezdravé zdražovanie?
„EÚ stanovila ako kritickú hodnotu na varovanie pred vznikom možného rizika makroekonomickej nerovnováhy medziročný rast ceny bývania o šesť percent. Avšak za celý realitný trh. Táto hodnota je u nás zatiaľ aj podľa Eurostatu pod hranicou. Je však pravda, že treba začať byť obozretnejší a vývoj sledovať. Na druhej strane sú to štatistiky. Regionálne rozdiely sú obrovské a tieto výsledky ovplyvňuje najmä Bratislava. Chcem však upokojiť možnú paniku. Platí to, čo som už povedal. Nezdravý rast cien starších bytov je blízko k hranici, ktorú mu určujú novostavby. A reálna príjmová situácia ľudí rast cien tiež výrazne limituje.“
