Bratislava 18. februára (TASR) - Vyše 90 % z celkového počtu 56 krajín plánuje prechod na medzinárodné štandardy pre finančné výkazníctvo (IFRS - International Financial Reporting Standards), predtým známe ako Medzinárodné účtovné štandardy IAS.
Z prieskumu, ktorý tento týždeň zverejnilo šesť najväčších účtovníckych firiem na svete vyplýva, že 72 % krajín, ktoré zamýšľajú priblížiť sa IFRS, má oficiálnu stratégiu na dosiahnutie tohto cieľa zameranú v prvom rade na kótované spoločnosti.
"Tohtoročný prieskum, do ktorého bolo zapojené aj Slovensko, ukazuje veľký pokrok pri dosahovaní idey jednotného svetového jazyka pre finančné výkazníctvo predovšetkým pre kótované spoločnosti," uviedla Anna Lečková z Deloitte & Touche. "Naše zistenia naznačujú, že Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB International Accounting Standards Board) sa stále viac vníma ako najvhodnejší orgán schopný rozvíjať globálny účtovnícky jazyk, ktorý by poskytoval vysokokvalitné finančné informácie a zvýšil transparentnosť," skonštatovala.
Vyše polovica krajín uviedla, že zložitá povaha niektorých medzinárodných štandardov, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú finančných nástrojov, alebo ktoré súvisia s účtovaním o objektívnej hodnote, predstavuje pri približovaní sa týmto štandardom v ich krajine prekážku. Okrem toho, 49 % skúmaných krajín uviedlo ako prekážku aj svoj systém účtovníctva vychádzajúci z daní. Mnohé krajiny preto v súčasnosti zavádzajú IFRS obmedzene len v kótovaných spoločnostiach.
Možnosť používať IFRS sa na Slovensku zapracovala do nového zákona o účtovníctve. Podľa týchto štandardov je teraz možné zostaviť účtovnú závierku popri povinnosti viesť účtovníctvo a zostavovať účtovné závierky podľa národných postupov. "Bolo by užitočné, aby minimálne kótované spoločnosti mali len jednu povinnosť, a to viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku len podľa IFRS, myslí si A. Lečková. V snahe čo najviac eliminovať rozdiely medzi slovenskou účtovnou legislatívou a IFRS, zapracovali sa do slovenských národných postupov aj niektoré veľmi zložité štandardy, ako sú napr. finančné nástroje či oceňovanie objektívnou hodnotou.
"K tomu, aby sa komplexnosť problematiky správne pochopila a premietla do slovenských národných postupov, je treba urýchlene prijať ďalšie kroky k zabezpečeniu ich správneho pochopenia a implementácie týchto zmien do slovenských národných postupov. Inak existuje riziko, že dobre mienené zmeny v legislatíve nemusia prispieť k väčšej transparentnosti a porovnateľnosti," zdôraznila A. Lečková.
