BRATISLAVA. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj je potrebné novelizovať a treba to spraviť čím skôr. Myslí si to združenie Budovy pre budúcnosť. Upozorňuje, že v opačnom prípade sa obnova a zatepľovanie predraží o tisícky eur.
Na zmenu ostáva ešte pol roka, zákon o miestnom poplatku za rozvoj totiž nadobudne účinnosť 1. novembra tohto roka.
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj schválil parlament vlani v novembri. Poplatok má platiť každý stavebník (investor), nezáleží na tom, či je to developer alebo občan a týka sa nielen novej výstavby, no aj stavebných úprav.
Výšku poplatku od 10 do 35 eur za meter štvorcový podlahovej plochy nadzemnej časti stavby majú určiť mestá a obce. Môžu to však spraviť "výberovo". To znamená, že niekde sa nebude platiť vôbec, inde v obci či v meste v schválenej výške v spomínaných limitoch. Výška poplatku sa môže líšiť lokalita od lokality.
Zisk z poplatku má obciam slúžiť na financovanie výstavby verejnej infraštruktúry súvisiacej s novostavbami - napríklad výstavby chodníkov, osvetlenia, ciest a podobne.
Oproti pôvodným zámerom sa však do zákona dostali aj stavebné úpravy, ako je obnova či zatepľovanie.
Združenie spočítalo, že poplatok tak môže predražiť zateplenie budovy o 10 až 30 percent.
„Stavebné úpravy, pod ktoré spadá aj obnova a zatepľovanie budov, nie sú uvedené medzi zákonnými výnimkami z platenia poplatku za rozvoj. Podľa zákona takúto výnimku nemôže udeliť ani samospráva pri určovaní výšky poplatku," hovorí Peter Robl, predseda správnej rady združenia Budovy pre budúcnosť.
"Sú len dve možnosti – buď sa v danom meste poplatok za rozvoj bude platiť, a v takom prípade to bude aj pri obnove. Alebo sa platiť nebude, a v takom prípade ani pri novostavbách, čím samospráva príde o peniaze na výstavbu potrebnej novej infraštruktúry,“ vysvetľuje Robl.
Vzhľadom na typické náklady obnovy, napríklad bytových domov, zdraženie môže predstavovať 700 až 2 500 eur na jednu domácnosť (podľa veľkosti bytového domu a bytov).
Na nekoncepčnosť schváleného znenia upozorňuje aj Inštitút urbánneho rozvoja. Podľa jeho predstaviteľov bez novelizácie zákona o poplatku za rozvoj hrozí, že značná časť peňazí z úverov ŠFRB alebo príspevku na zateplenie rodinných domov nebude smerovať do investícií a predlžovania životnosti budov, ale do rozpočtov samospráv.
Združenie Budovy pre budúcnosť založili Združenie pre podporu obnovy bytových domov, Slovenská rada pre zelené budovy, Inštitút pre energeticky pasívne domy a Greenpeace Slovensko.
