Tmavé steny, zatiahnuté žalúzie alebo nesprávne orientované okná či prerastené stromy, ktoré zamedzia prirodzenému prístupu svetla. To všetko, ak to dlho trvá, sa môže prejaviť na vašom zdraví.
Európania trávia v interiéroch až 90 percent svojho času. Ak kupujete nové bývanie, záleží nielen na cene a lokalite, no aj na tom, či bude zdravé v budove žiť. Okrem iného - či budete mať možnosť zabezpečiť dostatok čerstvého vzduchu a či budete mať dosť denného svetla v správnom čase. Teda tak, ako to zodpovedá ľudskému biorytmu.
"Inak sa môžu narušiť takzvané cirkadiánne rytmy. Následkom môže byť nespavosť, únava, zmeny v metabolizme a imunite a aj poruchy nálady," hovorí lekár Richard Imrich zo Slovenskej akadémie vied.
Koľko je dosť?
Na Slovensku platí norma, ktorá odporúča hodnoty pre osvetlenie - prirodzeným aj umelým svetlom. Pre laika sú zložité a ťažko si podľa nej spočíta, koľko by si mal namerať v byte, ktorý sa chystá kúpiť.
"Zjednodušene je možné povedať len toľko, že podľa platnej legislatívy Slovenskej republiky sa základné požiadavky na osvetlenie denné a združené musia prepočítavať na konkrétne podmienky a konkrétne priestory z hľadiska ich konštrukcie prípadne stavebnej konštrukcie," odpovedá na otázku, koľko svetla má byť v budovách na bývanie Zuzana Drobová z mediálneho odboru Úradu verejného zdravotníctva.
O niečo lepšie sa vo vyhláške možno orientovať pri stanovení hodnôt pre umelé osvetlenie.
Či napríklad developer všetko dodržal a aké sú svetelné podmienky vo vašich budúcich izbách však možno ako tak orientačne preveriť. Okrem vlastného pocitu (ak sa na toto kritérium zameriate) je určitou možnosťou vyskúšať aj aplikáciu pre mobilné telefóny Luxmeter od Veluxu. Tá totiž okrem nameraných hodnôt zobrazuje aj tabuľku prepočítaných hodnôt podľa normy v luxoch podľa jednotlivých obytných miestností.
Meraním môžete napríklad zistiť, či môžete v detskej izbe na najlepšie osvetlené miesto v budúcnosti umiestniť pracovný stôl. Výskumy financované firmou (vyrába strešné okná) totiž hovoria, že študijné schopnosti a koncentrácia detí narastajú o 15 percent, ak "vyrastajú vo vnútornom prostredí plnom denného svetla".
Slnko verzus žalúzie a budík
Efekt svetla na ľudské správanie a fyziologické funkcie závisí nielen od intenzity, ale aj od farby a času, kedy svetlo pôsobí, hovorí Imrich.
Výsledky niekoľkých štúdií ukázali, že vystavenie sa umelému rannému svetlu modrej farby pol hodinu pred prebudením významne znižuje ospalosť po prebudení. Efekt modrého svetla pred prebudením pretrváva až 18 hodín. Naopak červené svetlo, ktoré napodobňovalo v experimentálnych podmienkach súmrak tento efekt nemalo. "Preto prirodzené ranné svetlo pred prebudením môže prispieť k dobrému štartu do nového dňa," vraví lekár.
Samozrejme si treba zvážiť, či vás slnko nezobudí tak veľmi skoro, že to poznačí váš deň pre krátky spánok.
Tmavá maľovka nemusí byť najvhodnejšia
Svetlo má výrazný vplyv na naše správanie, fyziologické funkcie vrátane sekrécie niektorých hormónov napríklad melatonínu, reguláciu cyklov spánok/bdenie ako aj na zmyslové funkcie.
Tmavá farba interiéru podľa Imricha môže významne ovplyvniť celkové svetelné podmienky na prácu.
V porovnaní s bielymi stenami tmavé farby znižujú distribúciu svetla a jeho prenikanie z prirodzeného zdroja (okno v miestnosti) alebo z umelého zdroja (osvetlenie). "Je známe, že vystavenie sa svetlu s intenzitou okolo 7000 lux počas dňa zvyšuje pozornosť a psychický výkon, aj keď prirodzene tento efekt nie je tak výrazný ako vystavenie sa svetlu v noci. Ak by v tmavej miestnosti klesla intenzita osvetlenia pod kritickú hranicu danú hygienickými normami, možno očakávať nielen zníženie vizuálneho komfortu, no aj zníženie pozornosti a výkonu," vysvetľuje lekár.
V zime, no aj v lete
Čo sa môže stať
Nedostatok svetla v interiéri sa u človeka môže prejaviť nielen v zimných mesiacoch, keď je prirodzeného svetla menej, ale aj v lete, kedy je treba z ekonomických dôvodov tieniť intenzívne slnko, aby si interiér zachoval optimálnu tepelnú pohodu pri čo najnižších nákladoch na chladenie.
"Nedostatok prirodzeného svetla v optimálnom čase počas dňa a závislosť na umelom osvetlení môže potom viesť k poruchám spánku a nálady, ktoré môžu v niektorých prípadoch pripomínať sezónnu afektívnu poruchu," hovorí Richard Imrich zo Slovenskej akadémie vied.
Túto poruchu poznáme najmä zo zimných mesiacov, prejavuje sa depresívnymi náladami, pocitom chronickej únavy a nedostatku energie.
(ht)
