Bratislava 22. februára (TASR) - Projekt spojený s výstavou, zameraný na tvorbu slovenských exilových architektov, z ktorých sú mnohí autormi významných budov na celom svete, pripravuje Spolok architektov Slovenska (SAS) spolu s bratislavskou Vysokou školou výtvarných umení.
"O týchto ľuďoch, žiaľ, vieme veľmi málo napriek tomu, že mnohí z nich sa dokázali veľmi dobre uplatniť a dosiahli vynikajúce výsledky," povedal prezident SAS Štefan Šlachta. "Nemyslím len na emigráciu posledných 40 rokov, ale i na obdobie predtým. Napríklad prvé mrakodrapy v Šanghaji v 20. rokoch projektoval jeden zo zaujímavých slovenských architektov - Ladislav Hudec z Banskej Bystrice." V roku 1916 spolu s bratom padol vo vojne do ruského zajatia, z ktorého ušiel práve do Šanghaja. Zomrel v Beverly Hills v roku 1958.
Pred druhou svetovou vojnou emigrovalo zo Slovenska viacero židovských architektov. Do Anglicka napríklad rodák z Malaciek Arnošt Wiesner či Eugen Rosenberg. Ten sa stal spoluautorom londýnskeho letiska Gattwick, univerzity v Liverpoole a mnohých ďalších významných stavieb. Wiesner patril k špičkovým reprezentantom brnianskej funkcionalistickej architektúry, v Anglicku neskôr pôsobil ako pedagóg na liverpoolskej univerzite. "Do tejto skupiny patrí aj bratislavský architekt Štefan Hornyanszky, ktorý je autorom detskej nemocnice v Bergene. Nemocnica bola darom švédskeho kráľa Nórom po skončení druhej svetovej vojny," pokračoval Šlachta. Dom na Krížnej ulici, kde je aj reštaurácia Stein, pripomína tvorbu ďalšieho slovenského emigranta - Silvána-Silbersteina, ktorý v roku 1948 odišiel do Austrálie.
Najsilnejšia vlna emigrácie nastala po roku 1968, keď Slovensko opustilo množstvo známych architektov, študentov aj mladých absolventov fakulty architektúry. "Ich projekty dnes nájdeme po celom svete od Austrálie, južnej Afriky, USA a samozrejme vo všetkých európskych štátoch. V Houstone pôsobí František Bubenko, ktorý spolupracoval so známym autorom newyorských dvojičiek Minoru Yamasakim. Štefan Kopaj vo Francúzsku sa zase môže pochváliť spoluprácou so známym švédskym architektom Ralphom Erskinom.
"Nedá sa povedať, že by ďvyvážaliď slovenské architektonické umenie," vysvetľuje Šlachta. Architektúra totiž vychádza vždy z podmienok krajiny, klímy a miestnych materiálov. "Ale napríklad Rosenberg, ktorý už pred vojnou postavil v Prahe šesť krásnych bytových domov, sa presadil v Anglicku používaním keramických bielych obkladačiek. Slovenská architektúra bola jedna z prvých, čo začali tento materiál používať. To všetko je svedectvom dobrej školy," konštatoval Štefan Šlachta. Európske prvky podľa neho uplatnil i Juraj Fatran, ktorý pôsobí v Izraeli. V projektoch dvoch veľkých cintorínov v Tel Avive napríklad namiesto paliem navrhol aleju stromov, ktorá je v tamojšej architektúre neobvyklým prvkom.
"Práce týchto architektov sú aj súčasťou dejín slovenskej architektúry a my sa k nim chceme prihlásiť," uzavrel architekt a pedagóg Šlachta.
