Tokio 25. marca (TASR) - Vojnu v Iraku nesledujú v Tokiu iba kvôli možným negatívnym vplyvom na japonské hospodárstvo. Druhé najväčšie hospodárstvo vo svete pociťuje jednostrannú závislosť na rope zo stredného východu. Zvyšok pochádza z taktiež nestabilnej oblasti juhovýchodnej Ázie. "Chronická nestabilita v tomto regióne nás núti hľadať nových, stabilných dodávateľov ropy," poznamenal šéf japonského energetického úradu Iwao Okamoto.
I. Okamoto diskutuje s ruským ministrom energetiky Igorom Jusufovom o najväčšom projekte v Rusku: sprístupnení obrovského výskytu ropy okolo mesta Angarsk a stavbe 4 000 kilometrov dlhého ropovodu. Podľa ruského odhadu sa pod zamrznutou zemou v Sibíri nachádza 10 miliárd barelov ropy, čo je viac než rezervy USA a Aljašky.
O východosibírske ropné polia malo Japonsko už dlhšie záujem. Politické nezhody ohľadne Kurilských ostrovov však doteraz bránili zblíženiu sa s Moskvou a brzdili japonské investície v Rusku. Nový ropný projekt by mohol prelomiť ľady medzi Japonskom a Ruskom.
Významnú úlohu v Rusku hrá aj Čína. Peking už pred viac než rokom navrhol Rusku spolufinancovanie 2 200 kilometrov dlhého ropovodu z Angarska do severovýchodnej Číny. Ropovod má byť prostredníctvom najväčšieho ruského koncernu Yukos do roku 2006 za 2,1 miliardy EUR dokončený. Čína prevezme približne dve tretiny nákladov a cez ropovod chce denne posielať 600 000 barelov ropy.
Čína spôsobila svojím projektom v Tokiu nervozitu. I. Okamoto však predložil japonský projekt a svojmu kolegovi Jusufovi navrhol nielen financovanie ropovodu, ale aj prostriedky na sprístupnenie ropných polí. Celkovo chce Japonsko investovať do projektu do roku 2010 viac než 10 miliárd EUR. Partnerom a prevádzkovateľom ropovodu má byť štátna spoločnosť Transnefť.
Ponuka Japonska urobila na Rusko dojem. Rusi uvažujú o odsúhlasení tohto projektu. Japonsko dúfa, že s ruskou ropou pokryje od roku 2010 pätinu svojej potreby.
Informoval nemecký denník Süddeutsche Zeitung.
(1 EUR = 41,825 SKK)
tta zll
