Ďalšie tri, z toho jedna zahraničná, sa intenzívne pripravujú na akreditáciu.
TASR o tom dnes informoval riaditeľ Sekcie elektronického podpisu Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Peter Oravec. Ako ďalej uviedol, jedna certifikačná autorita bude už v prvom polroku overovať činnosť technológií. Problémy sa v súčasnosti riešia pri akreditácií zahraničných certifikačných autorít a certifikácií bezpečných zariadení pre zaručený elektronický podpis.
Zámermi NBÚ na rok 2003 v oblasti elektronického podpisu je doriešenie procesu kontroly, technologického vybavenia, metodiky akreditácie a certifikácii bezpečných prostriedkov ako aj metodiky kontroly. Dôležitou bude aj implementácia elektronického podpisu v podmienkach NBÚ a jeho zavedenie do štátnej správy, opatrenia na zabezpečenie "čistoty" prostredia elektronického podpisu a vytvorenie poradného orgánu pri NBÚ. V budúcnosti sa podobne počíta aj s doladením zákona, vyhlášok a samozrejme zavedením zákona o elektronickom obchode do praxe.
Prijatím zákona o elektronickom podpise, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. mája 2002, a vytvorením Sekcie elektronického podpisu v NBÚ boli vytvorené základné legislatívne a organizačné podmienky pre implementáciu elektronického podpisu v praxi.
V súlade so zákonom boli vypracované a vydané vyhlášky NBÚ, ktoré spresňujú podmienky pre zaručený elektronický podpis, spôsob a postup jeho používania v obchodnom a administratívnom styku. Akreditáciu zastrešuje a garantuje NBÚ. Úrad udelí akreditáciu iba právnickým osobám a tie následne vydajú certifikáty užívateľom. Certifikačná autorita bude ekonomicky stabilná, keď vydá od 300 000 do 500 000 certifikátov. Približná cena jedného certifikátu je okolo 700 Sk.
Elektronický podpis možno považovať za analógiu ručného podpisu v prostredí informačných technológií. Má však rad neoceniteľných výhod ako nemožnosť falšovania či už podpisu alebo dokumentov, vylúčenie "bianko" podpisu, nepopierateľnosť oboznámenia sa s obsahom a možnosť zabezpečenia dôvernosti dokumentu.
