Nie len pre Bratislavu. Je to asi jediná možnosť, ako zabezpečiť slušnejšie bývanie pre vzrastajúce nároky na bývanie, ale vzápätí aj obmedzenie dopravy, počtov aút, ktoré nemajú kde parkovať, a čo viac, už pomaly ani kade jazdiť. Napadá ma však jedna paralela. My starší, čo máme 40+ /rokov/, si pamätáme na vyjadrenie prezidenta Havla, keď prirovnával činžiaky a paneláky ku králikárňam. Samozrejme, dnes majú tieto stavby inú architektonickú kvalitu, /o technickej kvalite sa to nedá o všetkých stavbách jednoznačne povedať/, ale sociálny rozmer bývania je ten istý. Dorhomady žiadne súkromie - činžiak ako činžiak. Kedysi, za bývalého režimu, nás "triedni nepriatelia" - odporcovia komunizmu strašili, že v komunizme sa budeme zdržovať prevažne v komunitách. Komunizmus sme našťastie nevybudovali, ale tomu komunitnému spôsobu života sa asi nevyhneme a ešte si budeme pochvaľovať /alebo viac nahovárať/, že to je to pravé orechové, čo nám k spokojnému životu chýbalo. A ešte jedna perlička o novej kvalite života a paralele s minulosťou: práve včera sa suseda - ťahajúc domov nákupnú tašku a dve deti z družiny. - posťažovala na manžela, že trávi v zamestnaní aj 10 hodín denne, a ešte sa im zamestnávateľ "postará" občas aj o časť víkendu - mávajú teambuilding. A tá paralela - naši rodičia utužovali kolektív v rámci brigád socialistickej práce, my sa stretáme ako tím a budujeme tím. Ešteže sa tá istá činnosť dá nazvať inak a my si myslíme, že sme sa v sociálnych vzťahoch posunuli.
metrom si z Aspernu na Karlsplatz za cca 30 min. Takt 3 - 9 min počas dňa, večer menej, v špičke hustejšie. Prípadné mercedesy si na starobu zagarážujú v parkovacích domoch, to sú také veci, na ktoré BA zatiaľ čaká. Takže nemaj obavy, všetko bude ok.
No, neviem, akú dlhú životnosť má drevo oproti tehle. Ďalej, sídlisko vyrástlo na letisku, ktoré obhospodarovali Rusi. Neviem ako tam, ale na Sliačí ešte donedávna odčerpávali naftu a ropné produkty z podzemnej vody. Nechcel by som tam bývať.
takéto články plné vízií boli vo viedenských novinách v r. 2009. Vtedy to vyzeralo perspektívne. Dnes si už seriózne firmy rozmyslia, kam idú. Miestni z okolia vystúpia z metra 3 zastávky skôr a nejdú až do Seestadtu. Tam, keď vystúpiš - nič v zlom proti prisťahovalcom - ale polovica obyvateľstva je tmavšej pleti a je ich stále viac, lebo sa z toho stáva gheto s dotovanými bytmi, ktoré si môže dovoliť naozaj každý. V škôlkach nie je nemecky hovoriace dieťa, v školách podobne. O gymnázium neni záujem, napriek tomu, že v danom 22.okrese je ich ťažký nedostatok. Autom sa tam skoro nevyplatí ísť, lebo zaparkovať nie je ani teoreticky kde. Ostáva dúfať, že sa to nebude rozrastať donekonečna a ostane to tak trochu izolované a nepokazí to imidž okolitých štvrtí, ktoré majú naozaj vysokú kvalitu bývania a života.
Kedysi, za bývalého režimu, nás "triedni nepriatelia" - odporcovia komunizmu strašili, že v komunizme sa budeme zdržovať prevažne v komunitách. Komunizmus sme našťastie nevybudovali, ale tomu komunitnému spôsobu života sa asi nevyhneme a ešte si budeme pochvaľovať /alebo viac nahovárať/, že to je to pravé orechové, čo nám k spokojnému životu chýbalo.
A ešte jedna perlička o novej kvalite života a paralele s minulosťou: práve včera sa suseda - ťahajúc domov nákupnú tašku a dve deti z družiny. - posťažovala na manžela, že trávi v zamestnaní aj 10 hodín denne, a ešte sa im zamestnávateľ "postará" občas aj o časť víkendu - mávajú teambuilding. A tá paralela - naši rodičia utužovali kolektív v rámci brigád socialistickej práce, my sa stretáme ako tím a budujeme tím. Ešteže sa tá istá činnosť dá nazvať inak a my si myslíme, že sme sa v sociálnych vzťahoch posunuli.
Ano