Diskusia k článku: O zákazku súťažia sesterské firmy. Začnú skúmať, či je to naozaj súťaž

Problémom je samotné verejné obstarávanie. Kedysi sme mali firmy, ktoré sa špecializovali na určitý druh činnosti, boli vybavené technicky mechanizáciou, technickým personálom, kvalifikovanými robotníkmi. Hoci v stavebníctve, napr. stavba ciest a diaľníc - na scéne bol Doprastav, Inžinierske stavby, Hydrostav, Váhostav. Dnes nemáme nič, z niektorých firiem ostal len názov, aby sa dalo cez ňu tunelovať ešte to, čo štátu ostalo. Väčšinou vyhrávajú najnižšie /nereálne/ ponuky a ad hoc vzniknuté firmy - často "jednoosobove" s nulovým kapitálom. Nikto už nezisťuje, či je firma schopná odborne a kapacitne zákazku zrealizovať. A ak chce súťažiaci vyzerať dôveryhodne, spoja sa dvaja takíto nímandi a vytvoria konzorcium. Potom sa "víťazi" rozbehnú po krčmách 4. cenovej, ponajímajú robotníkov, občas nejakého živnostníka, ktorý túto verbež zastreší a môže sa začať. Samozrejme, ešte treba techniku. Tú obrazne, aj doslovne poskytnú detské pieskoviská. Pozbierajú sa kýbliky, lopatky, nejaké autíčka, občas bagrík a slávnostný výkop sa môže začať. O štafáži tejto prvej slávy už ani nehovorím. Potom stačí naraziť na prvý kameň, lebo dobrá geológia a projektová príprava sa už do najnižšej ceny nezmestila, a stavba má problémy. To, že "zhotoviteľ" diela zabúda platiť robotníkom, to je potom už zanedbateľný detail - však sa to nejako vyvrbí. Len si spomeňme, ako sa chválil kedysi pán minister Figeľ, že vysúťažil najnižšiu cenu. Dnes by bolo zaujímavé vedieť, o koľko sa táto zaujímavá cena navýšila, alebo, čo sa dalo za ňu reálne urobiť. Celé verejné obstarávanie je vlastne kamufláž, hra na férovosť, kde sa kladie doraz na formu a nie na obsah. A preto, že nejde o fazuľky, ale o milióny eur, bolo by načase celý tento systém postaviť na iných pravidlách. V prvom rade zrušiť UVO, pri štátnych zákazkách urobiť zodpovedného priamo investora, ktorý by trestno-právne zodpovedal za technickú a ekonomickú realizáciu stavby. Je tiež absurdné, aby pri výberových konaniach na zhotoviteľa veľkých, technologicky náročných stavbieb mali hlavné slovo právnici a ekonómovia a nie konkrétni špecialisti. Potom sa stáva, že výber prebehol krištáľovo čisto, len ten správne vybratý zhotoviteľ nevie ani, o čom je reč, nieto ešte vedel a bol schopný zrealizovať stavbu.