Utorok, 1. december, 2020 | Meniny má EdmundKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Kde v Bratislave chýba električka? Vallo hovorí o Biskupiciach (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 > >>

Hodnoť

Slepá ulička

Pokiaľ nebude mimoúrovňová, bude to gól do vlastnej bránky...🙃🙃🙃
 

Bingo. Tí, ktorí sa rozhodli

urobiť z električiek nosný dopravný systém, asi nikdy v živote s nimi pravidelne necestovali. To si môže dovoliť dôchodca, čo si ide na Mileticku kúpiť mrkvu a má kopu času. Nie človek, ktorý sa ponáhľa ráno do práce.
Výhliadkové jazdy? Ďakujem, ozaj neprosím. Potrebujem sa rýchlo dostať z bodu A do bodu B.
 

 

V prieskume v Prahe sa pýtali, aký dôvod je tým, aby ľudia prestali používať automobily v meste.
Ako prvý bod bola daná rýchlosť prepravy, druhým konfort a až tretím cena.
 

to je ale len preto

ze ta cena nebola dostatocne vysoka. Keby mali platit 50 ceskych korun za kazdu zacatu hodinu parkovania, tak by si tento rebricek velmi rychlo poprehadzovali :-D
 

 

My sme Slováci, my si môžeme pýtať aj takú sumu! A just, že viac ako v Česku!
 
Hodnoť

 

V tej petrzalke to musi byt inac narocny horsky teren ked tam meter trate stoji 30 tisic euro.
 
Hodnoť

 

Takže v každé MČ by potrebovali električku.
 

 

no ale developer Bory mall a jeho predajcovia hútne tvrdia, že električka "bude", "je v pláne" a "už sa chystá". Koľko ľudí tým obalamutili nevedno, ale určite nie jedného. A to stačilo šupnúť niečo do vačku šrovnalovi nech také niečo trepne do novín. Jasné že to bola, je a bude blbosť, nikdy a nikde sa s tým nepočíta ale tak jedna trepnutá blbosť stojí za všimné no nie? Veď kto si už dnes spomenie...
 
Hodnoť

Električka do Podunajských Biskupíc

Pán primátor asi chce medzi bratislavské turistické rarity zaradiť aj vyhliadkové jazdy električkou novými štvrťami, kde by si návštevníci mesta spoza oceánu mohli pozrieť všetky etapy tvorby mestskej architektúry od bombastických sklených klenotov, cez zmiešanú zástavbu bez ladu a skladu tvorenú zmesou nízkopodlažných bytových domov, rodinných domov a monumentov, čo občas tvoria dominantu týchto pamätníkov interpretácie územného plánovania najlepšími slovenskými architektmi. Návštevníka následne ohúri priemyselný komplex, ktorý bol natoľko umelecky a inšpiratívny, že ho zvečnili aj na starej ČS 50-korune. Najnovšie smart a 5D technológie budú produkovať o.i. rôzne pachy a vône aby návštevník počas hodinovej jazdy sa vcítil do duše budovateľa rozvinutého "šokializmu", čo sa náhlil na druhú a tretiu smenu do práce.

Pravdepodobne už na výstavbu trate získal privátnych spoluinvestorov a mestu postačí púhych 60 mil. € na vybudovanie tohto magnetu pre svetový turizmus. No a z výnosov tejto atrakcie bude môcť konečne dofinancovať výstavbu nejakého nezaujímavého dopravného systému, kde sa budú môcť rýchlo presúvať zamestnanci, čo budú robiť turistom servis a nebudú zavadzať resp. kaziť vyhliadkové jazdy turistov. Výnimku budú mať zamestnanci magistrátu, volení zástupcovia občanov a voľné lístky na električku do Biskupíc budú dostávať občania spolu s cenou primátora.
 

 

Tých 60 mil. stála len rekonštrukcia radiály v Karlovej Vsi.
Mesto síce platí z toho len minimum. Ale p. Kratochvílová ju chcela mať zatrávnenú.
Čo na tom, že bez tej trávy by stála o polovicu menej. A že by sa vedela rekonštruovať iná časť tratí.
Bolo veľa slov o tom, ako sa bude petržalská línia budovať ako mimoúrovňová. A nič z toho.
A do kritiky chodia ľudia, čo tak nejak pocitovo vyštudovali problematiku verejnej dopravy. Z 3 článkov.
 

 

Bez travy by stala o polovicu menej? Mate na to aj nejaky podklad (link na nejaky clanok)? Lebo sa mi to zda dost prehnane tvrdenie...
 

 

Ano, diskusia o tom je ešte z čias primátorovania p. Ftáčnika. Je dostupná na webe Bratislavy.
 

 

Hladal som nejaky clanok, kde je to spominane, ale nenasiel. Ak je to v diskusii pod clankom, tak to sa mi nechce prehladavat a hlavne to nepovazujem za relevantny zdroj...
 

 

Nehľadajte článok, hľadajte prepis zo zastupiteľstva.
A keďže ste chytrý človek, určite budete vedieť aj z ktorého :)
 

 

Pekné. Tresnem blbosť a keď sa na to niekto spýta, poviem mu, že je dosť chytrý na to, aby si to overil sám. Skúsim pri najbližšej príležitosti.
 

 

Tak ďakujem pekne. Dnes som bez večere.
 

 

Pretoze nic take nie je. Tvrdenie, ze bez travy by to stalo 30 mil. eur, hovori samo za seba :). Navyse, ziadna trava tam ani nebude (a teda ani zavlazovanie ani nic podobne).
 
Hodnoť

Devínska Nová Ves

Električka z Devínskej Novej Vsi má zmysel jedine v prípade, že pôjde cez Lamač, Patrónku a Pražskú. Vyhliadkovú jazdu cez Dúbravku a Karlovu Ves nikto dobrovoľne neabsolvuje. Navyše v Karlovke jazdia električky v špičke každé dve minúty a sú plné. Neviem si predstaviť ako by to vyzeralo ak by vozili ešte aj Devínsku Novú Ves.

Isteže sa nájdu odborníci, ktorí budú namietať že električka by išla v súbehu so železnicou. Isteže. Odporúčam im zistiť si vyťaženosť železničnej trate v úseku Devínska Nová Ves - Hlavná stanica. Tá je aj dôvodom, prečo sa nerealizuje zastávka Devínska Nová Ves - sídlisko. Zatávka Bory možno bude, kedy je otázne. Zastávka Patrónka a iné sú z ríše snov, dokedy nebude vybudovaná tretia traťová koľaj medzi Hlavnou Stanicou a minimálne Lamačom, ešte lepšie až Devínskou Novou Vsou.

Každému je jasné, že peniaze nutné na výstavbu tretej traťovej koľaje by bolo efektívnejšie použiť na výstavbu električky. Hoci by podľa kritikov bola v "súbehu" so železnicou. Som presvedčený že mať dva nezávislé a izolované systémy koľajovej dopravy nie je na škodu, aspoň sa nebudú prenášať poruchy, meškania a výluky z jedného systému na druhý.

Navyše električková trať cez Lamač a Patrónku by umožnila aj skrátenie cesty Dúbravčanom, ak by sa trate prepojili, ideálne cez Harmincovu.
 

v tomto clanku

mi chyba systemovy pristup - hovori iba o elektrickach a pritom napriklad DNV by mohli obsluzit aj primestske vlaky, kebyv spicke jazdili vo vacsom takte a mali viac zastavok.
A ak maju byt elektricky nosny system, tak sa musia zrychlit - co sa okrem zlepsenia stavu kolaji da dosiahnut znizenim poctu zastavok a zvyhodnenim na krizovatkach. Ten prvy sposob je asi iba obmedzene pouzitelny, ale ten druhy by sa mal zacat rychlo implementovat nasadzovanim smart semaforov. V NL uz pred 20 rokmi elektricky na semaforoch prakticky nestali - ked sa elektricka priblizila ku krizovatke, vsetkym naskocila cervena a elektricka pohodlne presla krizovatkou.
 

Vlaky

Problém je, že odborníci spočítali koľko vlakov by mohlo zastavovať v nových zastávkach tzv. TIOP (terminál integrovanej osobnej prepravy). Vyšlo im, že vlaková trať je natoľko zaťažená, že by v mohli v zastávkach stáť vlaky raz za hodinu. A ešte byť zmeškané, lebo vyššiu prioritu "vlakovej cesty" by určite dostal už beztak zmeškaný medzinárodný rýchlik, než "mestský S-Bahn". A mám obavy, že aj nákladné expresy, tzv. NEXy, by boli uprednostnené na úkor "mestských S-Bahnov", najmä v úseku DNV - Lamač, ktorý predstavuje najväčšie stúpanie v Bratislave a zastavovať v Devínskej rozbehnutý nákladný vlak by znamenalo, že sa bude do Lamača plaziť ako slimák, nebodaj by potreboval postrk. Takže tokoľ k ponenciálu vlakov v smere z DNV.

Aký interval mali tie električky v NL? Aké križovatky to boli? Koľko ramien mali, koľko smerov? Aká bola záťaž cestnej dopravy na križovatkách, kde električky nestáli? Netvrdím že sa to nedá aj v Bratislave, ale porovnávajme porovnateľné. Ak máš informácie o traťovom intervale, tvare križovatiek, dopravnej záťaži a ďalšie, relevantné údaje, napíš.
 

1 2 3 > >>

Najčítanejšie z ekonomiky