Utorok, 1. december, 2020 | Meniny má EdmundKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Na túto amnéziu právo nemáme (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 > >>

Hodnoť

Sme +zaby v hrnci

Asi ste ten príbeh už počuli. Dáte žabu do hrnca s vodou. Hrniec postavíte na sporák. Žaba spokojne pláva.

Pod hrncom sa kúri. Voda je teplejšia a teplejšia, no žaba ďalej sedí na dne. Nepokúša sa vyskočiť a nakoniec sa uvarí. Prispôsobivá žaba.

Tá metafora sa mi páči a viackrát mi napadlo, či sa aj ja na tú žabu v niečom nepodobám. Či nesedím dôverčivo a pohodlne v hrnci s vodou. Pekne si zvykám a prispôsobujem sa.

Ja, ty, on, mnohí si zvykajú...

Zvykáme si na názor, že terajšie pohodlie a blahobyt sú najdôležitejšie.

Zvykáme si, že je normálne a v záujme rastu ekonomiky, stále niečo nakupovať a bezúčelne míňať peniaze.

Akceptujeme , že fakty sa dajú jednoducho zamlčať, alebo hlasno prekričať a nahradiť alternatívnou pravdou.

Mávneme rukou nad tým, že nás nevedú tí, čo naozaj niečo dokázali, ale tí, ktorí najviac nasľubovali.

Zvykáme si na lákavú predstavu, že nakoniec sa predsa všetko „NEJAKO A SAMÉ“ vyrieši.

A tak tam sedím v tom hrnci a hovorím si: „Nebolo by lepšie vyskočiť ? Veď ten sporák možno ani nie je zapnutý. A teplá voda je celkom fajn. Vyskočím, až keď mi začne byť nepríjemne. Fakt sa tá voda zohrieva? Má niekto o tom dôkazy? Všetko sú to len ničím nepodložené tvrdenia.“


A bubliny stúpajú.
 

 

Nuž a ďalší príspevok ku klimatickému alarmizmu. Je to teraz skoro novinársky chlieb každodenný. Nakoniec vyhrá ako obyčajne ten, komu umožnia viacej kričať. Keď sa však masy nechajú presvedčiť o nevyhnutnosti "jednať", mali by vedieť jedno: keď sa ekonomika a spoločnosť vymkne z kontroly, tí silní tie otrasy ešte môžu ustáť, tí slabí to však budú mať oveľa ťažšie...

A nakoniec ešte toto pekné čínske príslovie: "Bolo somárovi dobre, išiel sa kĺzať na ľad a zlomil si nohu..."

Ctirad Klimčík
 

 

Omylom som to zle naklikal. Môj príspevok nebol zamýšľaný ako reakcia na p. Paulena, ale vťahoval sa priamo k článku.
 

Ale

však on plne sedí aj na p. Paulena
 

tak ešte raz

na jednej strane sú lúdia, čo sa živia tým, že predávajú strach, ten im prinesie návštevnosť, potom je tu ďalšia sekta, ktorá na to upozorňuje a tvári sa, že všetko je inak, nič nie je dokázané. Vo Vašom prípade to spočinulo, že to nerobia špičkový vedci. Potom začnete tvrdiť, že niečo len treba robiť, teda by sme mali plánovať veľké sťahovanie?
No v každom prípade mate aj vy pocit, že príroda nás nemôže ohroziť, iba ak ľudia pod vplyvom zlých rozhodnutí. Ja nesúhlasím ani s tým, čo tvrdíte, máme konať až keď sa niečo dokáže, ono sa dokázalo. Po ďalšie máme kopu možnosti, čo môžeme zmysluplne urobiť, no stojí to všetko na politickej vôli. A tu sa nebojím, že by a ľudia začali konať racionálne v predstihu. Tak buďte spokojný, pretože pravdepodobnosť, že ľudstvo vlastne nič zasadne neurobí včas je na vašej strane, je to dané evolúciou, aj keď ma človek rozum nakoniec bude jednať pudovo.
 

 

1) Nikdy a nikde som nenapísal, že nás príroda nemôže ohroziť.
2) Nie je fér mi podsúvať, že budem spokojný, ak ľudstvo nebude robiť nič. Problém je v tom, čo konkrétne robiť. Ak sa na nás valí letecký útok nepriateľa a my zatiaľ nemáme protilietadlové kanóny s kvalitnými zameriavačmi, možno by skôr stálo za to budovať protilietadlové kryty, ako míňať peniaze na výrobu miliónov diel bez zameriavačov a strieľať z nich naverímboha.
 

 

Nepíšem, že ste písal, že nemôže, ale že máte pocit, to sú dve rozdielne veci. Ak majú ľudia pocit že im nič nehrozí a zároveň vedia, že môže predsa spadnúť meteorit napr. To len, aby ste nemali pocit, že Vám chcem niečo podsúvať.
Naopak vidím, že vnútorne odmietate riziká, preto vidiet akým spôsobom sa snažíte racionalizovať svoj postoj.
ťažko povedať aké velké rizika nám hrozia, to je totiž otázne, no malé nie su. Rozumné je konať v predstihu, to už som Vám naznačil, môžeme sa predsa zamerať na udržateľne zdroje viac. To aj bez otepľovania je potrebné. Potom aj v oblasti prírody môžeme urobiť niekoľko dobrých veci a ani nie tak finančne náročných. Ono totiž je fakt to, že sanovať škody je vždy drahšie.
 

Ocenenie klimatického rizika

Všetky veľké štáty, ale aj veľké firmy, banky, poisťovne začínajú počítať pravdepodobnosť a cenu škôd, ktoré môžu v dohľadnej dobe priniesť klimatické zmeny. Na druhú misku váh kladú odhadovanú cenu adaptačných opatrení (protilietadlových krytov) a odhadovanú cenu preventívnych opatrení (protilietadlových kanónov). Vychádza im, že cena prevencie je niekoľkonásobne nižšia ako cena adaptácie, najmä keď hovoríme o časovom horizonte 30 - 50 rokov. Trochu som sa tejto témy dotkol v jednom zo svojich blogov. Nech sa páči, prečítajte si tu:
https://paulen.blog.sme.sk/c/5...
 

 

Ja som tie výpočty nevidel, ale problém je inde. Vskutku, i keby bolo lacnejšie vyrobiť milión kanónov ako milión krytov, otázka je, či by zle zamerané kanóny tie nepriateľské lietadlá zostrelili, alebo nie. O tom sa predsa bavíme. Mám zato, že súčasní klimatológovia nie sú schopní odhadnúť mieru zodpovednosti človeka za globálne otepľovanie. Ak sa ukáže, že táto miera je malá a sú to prirodzené príčiny otepľovania, ktoré majú navrch, tak potom vystrieľame všetku muníciu z kanónov zbytočne a nezostanú nám peniaze na vybudovanie tých krytov.
 

RE: Prirodzené príčiny

Viete presnejšie pomenovať, ktoré prirodzené príčiny by mohli mať navrh ? Na základe toho, čo som si o tejto problematike pozisťoval, mi vychádza, že prirodzené príčiny by v súčasnosti mali viesť skôr k miernemu ochladzovaniu. Napriek tomu sa bezprecedentným spôsobom otepľuje.
Moje zistenia som laickým spôsobom zhrnul v jednom zo svojich blogov a v blogoch, ktoré mu predchádzali.
Ale som ale len obyčajný laik a možno som sa vo svojich záveroch pomýlil. Zaujímal by ma Váš pohľad ako vedca. Vopred vďaka.
Tu je odkaz na zmienený blog:
https://paulen.blog.sme.sk/c/5...
 

nepomylil

za tak kratke obdobie by mohol antrop. vplyv vyrovnat iba supervulkan v japonsku, čo vybuchuje raz za sto tisic rokov a viac. Títo ludia nerobia nič ine, iba hladaju racionalizaciu pre odmietanie strachu výplodmi ich fantazie.
 

 

To môžu byť faktory, ktoré ste vymenovali, alebo aj iné ešte neznáme (napr. práve zverejnené výsledky meraní slnečnej sondy Parker poukazujú na dosiaľ netušené fenomény v atmosfére Slnka, ktoré sú zodpovedné za to, že skutočná rýchlosť slnečného vetra je 25krát vyššia ako tá vypočítaná modelmi slnečných klimatológov.) Problém však ani nespočíva v samotnom vymenovaní faktorov, ale vo vyčíslení kvantitatívnych dôsledkov ich súčinnosti. Tá bola v predindustriálnej ére taká silná, že pri topení ľadovcov pred desaťtisíc rokmi rástla hladina vody v oceánoch tempom asi 10cm za rok, pričom dnes je ten rast tuším dvadsaťnásobne pomalší. V správe klimatológov pre OSN som si pritom nevšimol pasáž, kde by táto vec bola ošetrená v zmysle: áno, vieme vypočítať to tempo rastu 10cm za rok na základe dostupných dát o prirodzených faktoroch pôsobiacich kedysi, (tj. vieme, prečo to tempo nebolo ani 5 cm za rok ani 15cm za rok ale práve 10 cm), máme takto presne pod kontrolou pôsobenie naturálnych faktorov a vieme, že oni sú dnes zodpovedné iba za rast 1mm za 10 rokov a nie o pozorovaných 5mm. Mimochodom, o takomto type úvah sa klimatológia nikdy na verejnosti ani len nezmieňujú, čo napr. je v mojich očiach faktorom, ktorý prispieva k nedôvere, ktorú chovám voči ich záverom.
 

nenamerali

sme ziadne netusené anomalie slnka za poslednych sto rokov. Pricom je pravda, že slnko moze mat rôzne cykly. Ak by sa jednalo o nárazovu zmenu aktivity slnka, vyznamnejšiu, tak to nie je štandartna situácia a nikto ju ani nepredpoveda, to je presne na úrovni superrvulkánov, teda pravdepodobnosti velmi ale velmi nizkej. Jediny faktor, co mohol sposobitt je cinnost ludi na planete za velmi a le velmi kratke obdobie. Pokial potrebujete na to dokazy , tak existuju, tieto veci su otazkou skor geologie a paleo zaznamov a nie fantazirovani o aktivite slnka, ci slnecnom vetre.
 

oprava

za oteplenie moze na 100% človek v dominantnom prispevku, ci vypustanim emisii, za vymieranie, ci zmenu v ekosysteme, kto si mysli opak je u mna blazon, pretoze tu ziadne vypocty teoretiocke nepotrebujeme, to je praca detektiva a roznych vednych disciplin zameraných na meranie, a hladanie suvislosti.
 

Namerali

Oteplenie v rokoch 1880 - 1940 sa pripisuje zvýšenej aktivitite slnka. Aj prvé správy IPCC písali pôvodne o prevažujúcom ľudskom vplyve až od roku 1950.
 

 

dvestonásobne pomalší
 

tak ratajme

podla Vas 10 cm za rok v nejakom interglacialy, čo je 10*10000rokov=100 000 cm=1 km pre interglaciál trvajúci 10 000 rokov. To bude zjavne nezmysel. Da sa to pohladat, ale zda sa mi to uz na prvy pohlad ako nezmysel. Naopak topenie nie je pomalšie, neviem odkial beriete tieto "infošky".
 

 

Prečo debatujete s niekým, koho považujete za blázna? Je pre vás veľký problém správať sa neútočne? Inak topenie ľadovcov
na konci poslednej doby ľadovej zdvihlo hladinu morí o zhruba 100 metrov v relatívne krátkom čase asi 1000 rokov. To dá tých 10cm na rok, o ktorých som hovoril.
 

tak sa pozrite na realitu

https://en.wikipedia.org/wiki/...

pisete ze 10 cm za rok to sme vypocitali a teraz podme pozriet ake boli hladiny v minulosti, odkaz som vyhladal rychlo, nejdna sa o kilometre mily pane, no pouzili ste to ako argument, ze sa topia pomalsie, nevadi vam ze to je hoax? zrejme p. profesorovi nie. Aj ked ma plno teoretickych reci o tom aki si len nesikovni ti klimatologovia. LOL
 

 

Zrejme máte naozaj komplex z toho, že som profesor a vy ním nie ste a snažíte sa mi tu nasilu pripisovať slepú vieru v nejaké hlúposti. Mimochodom ten graf, čo mi predkladáte, má škálu v miliónoch rokov, pričom ja som písal o poslednom topení ľadovcov zhruba pred desaťtisíc rokmi. Pokiaľ ma pamäť neklame, rybári vylovili v Severnom mori kosti mamutov z hĺbky 56 metrov (toto je fakt a nie hoax), mimimálne o toľko teda vzrástla hladina morí pri poslednom topení. To bol oveľa drastickejší vzrast než aký nám sľubujú dnes klimatológovia.
 

1 2 3 > >>

Najčítanejšie z ekonomiky