Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Slovensku hrozí sankcia, Brusel sa pýta na záhadnú stopku pre 5G (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 > >>

Hodnoť

 

No vsak aby sme zabranili sireniu koronaviru, nie? Ked nam stat vsetkym zadovazi alobalove ciapky, tak potom nech sa stavia 5G :)
 

 

Držme sa faktov!
5G je v skúšobnej prevádzke iba v BB a široko, ďaleko sa vírusu nedarí. Dá sa povedať, že sa šíri hlavne tam, kde nie je 5G :)
 
Hodnoť

 

My pôjdeme na 6G, na nejakú 5 sa im vykašleme.
 

A neni to malo?

Antone Pavlovici?
Ronvo na 9G.
-:))))
 

 

1* :-)))
 

 

Ziadne take. Bude tolko G, ako povie EU. Ked rozkazali 5, tak bude 5. Ked bude treba 6, tak nam prikazu jedno dalsie G prikupit. Oni tam vedia lepsie kolko coho nam kedy treba, len ich treba posluchat.
 

ano

nech je ako je, ale na brusel si treba zanadavat. co na tom, ze bez bruselu by sme mali 5g, ale s minusovym znamienkom.
 

 

Niekedy sa oplati pockat a nasadit az novsiu generaciu. Alebo sa to da este pos.at, ako pri digitalnom TV vysielani, kedy sme nan sice presli neskoro, ale napriek tomu na zastaranom mpeg2 kodeku, hoci sme mohli ist na mpeg4, dokonca niekde uz mali dvb-t2 a h.265.
 
Hodnoť

 

No jasne....5G a ako mikrocip zdarma k tomu......vocca Magian nam to vsetkym vysvetlil.....ze vraj ma prist nejaka šelma ci co :DDDDDD
 
Hodnoť

Dva veľké problémy, tretí ešte väčší

Je veľká škoda, že okolo zrušeného tendra robia také tajnosti. Pritom aj bez nejakých informácií z pozadia je zrejmé že dôvody prečo sa takýto tender mohol zrušiť mohli byť predovšetkým tieto dva:

1) nízka ponúkaná cena za licencie (lebo neakceptácia požadovanej minimálnej ceny)
2) sťažnosti operátorov, ktorí boli podľa podmienok tendra nemohli podať ponuku, že nedostanú transparentný prístup do siete.

Ja však vidím ešte väčší problém o ktorom málokto hovorí - spôsob, ako bol tender vyhlásený, nedával žiadnu nádej na zlepšenie pokrytia a zníženie cien mobilných dát a odstránenie digitálnu zaostalosť a digitálne rozdelenie Slovenska.

Nemusíte sa dlho pohybovať mimo centier väčších miest alebo mimo hlavných dopravných ťahov, aby ste došli na to, že pokrytie mobilnými sieťami na Slovensku je žalostné:

https://twitter.com/kenradio/s...

Dôsledkom zlého pokrytia a vysokých cien mobilných dát je aj stroskotanie zámeru vzdelávania detí cez internet počas karantény. Pre veľkú časť žiakov na Slovensku boli online hodiny nedostupné.

Mali by sme sa z toho poučiť a ukončiť digitálnu zaostalosť Slovenska. Ceny nobilnných dát musia výrazne poklesnúť, minimálne desaťkrát na úroveň Ukrajiny (priemer 0,50 € na 1 GB), ale hoci aj na úroveň Indie (0,05 € na 1 GB).

Dobudovanie vykrývačov by malo byť jedným z dôležitých projektov financovaných z Fondu obnovy. Nevynutnou úlohou je zabezpečiť transparentné zdieľanie sietí a miest na stožiaroch, aby to podporilo férovú hospodársku súťaž a tlak na nižšie ceny.

Všetci hovoria, že koncept Slovenska ako montážnej haly pre automobilový priemysel je do budúcnosti neudržateľný a nebezpečný.

Práve 5G siete nám môžu na ceste za Slovenskom pripraveným na budúcnosť významne pomôcť. Na začiatok, podmienkky licencie je potrebné upraviť tak, aby operátori mali povinnosť zaviazať, aby poskytovali službu nízkoobjemových dátových prenosov NB-IoT pre Internet of things pre podnikateľov aj súkromné osoby zadarmo.

A potom sledovať, ako desaťtisíce programátorov v stovkách štart-upov budú vytábať, spravovať a programovať siete automatizovaných zariadení, senzorov monitorujúcich počasie, parametre životného prostredia, regulátory v inteligentných budovách, autonómne vozidlá a drony.

Slovensko má zaujímavý potenciál v oblasti IT bezpečnosti, ktorá je pre zariadenia Internetu vecí veľmi dôležitá. Je tu tradícia elektrotechnickej a presnej strojárenskej výroby a pri troche zhody okolností dokáže Slovensko pre európskych spotrebiteľov nahradiť Čínu pre dodávky čipov pre autonómne zariadenia, ale aj samotných autonómnych zariadení, kvôli tradícii automobilovej výroby.

Ak nás koronakríza niečomu naučila, tak to je potreba odstrániť závislosť od Číny. Investície do ľudského potenciálu rozhodnú kde do Európy sa vývoj a výroba zariadení s vysokou pridanou hodnotou presunie. Ložiská kremíka máme aj my. Potrebujeme len vytvoriť priestor pre inovácie a rozvoj ľudí.

Skúste sa zamyslieť nad tým, ako chcete aby vyzeralo Slovensko za 10 rokov.

Ja som o tom napísal krátky príbeh:
 

Exkurzia do Telekomunikačného úradu 2030

Píše sa rok 2030. Stojíte pred pomerne nenápadnou budovou na Továrenskej ulici. Elektrobus, čo ste z neho vystúpili, práve odchádza z blízkej zastávky a prichádza menší poháňaný stlačeným vzduchom a hneď za ním ďalší - na vodíkový pohon. Malá trikolóra na kapote každého z nich ukazuje, kde boli všetky tri vozidlá vyrobené.

Nad vašou hlavou s tichým bzučaním prelietavajú drony. Všimnete si, že chaotický pohyb sa na chvíľu zmenil. Prelietava blikajúci dron prepravujúci orgán na transplantáciu a všetky ostatné drony mu poslušne uhýbajú z cesty a vytvárajú koridor pre rýchly presun. Potom sa opäť všetko vráti do normálu a pohyb je zase zdanlivo chaotický. Intenzívne premýšľate nad tým, čo viedlo k tomu, že väčšina dronov lietajúcich nad územím Paneurópskej únie je vyrábaná práve na Slovensku. Dúfate, že na to dostanete odpoveď v budove, do ktorej práve vstupujete.

Privíta vás vrátnik, ktorý vás úctivo pozdraví a usmeje sa na vás. Nenamáhate sa odzdraviť ho naspäť. Je to predsa len hologram akých ste už videli stovky. Sucho mu oznámite, že ste si prišli pozrieť výstavu na prízemí historickej budovy Telekomunikačného úradu. Vrátnik Vám odporučí novú expozíciu mobilných telefónov z počiatku ich výroby na Slovensku. Slušne poďakujete, aj keď to nie je to, čo Vás zaujíma. Potrebujete sa ho však čo najskôr zbaviť.

Zamierite rovno do stredu expozície, ktorej dominuje socha bývalého riaditeľa Telekomunikačného úradu spred desiatich rokov - v životnej veľkosti. Je to síce tiež hologram, avšak novší model s vyspelou umelou inteligenciou. Konečne sa môžete spýtať, čo vás zaujíma.

„Ako ste dosiahli, že Slovensko sa stalo paneurópskym lídrom vo výrobe autonómnych zariadení?“

Hologram bývalého riaditeľa Telekomunikačného úradu sa usmeje a začne rozprávať príbeh:

„V roku 2020 zasiahla svet pandémia koronavírusu, ktorá ochromila ekonomiky mnohých štátov Európy, predovšetkým Slovenska - príliš závislého na montáži automobilov a dodávkach s nízkou pridanou hodnotou. Nastupoval som do úradu v časoch, keď stále ešte viac ako desatina občanov Slovenska nikdy nepoužila internet. Slovensko bolo úplne závislé na dovoze informačných technológií ale aj bežných položiek spotrebného tovaru zo zahraničia, predovšetkým z Číny. Táto závislosť sa ukázala ako zásadný problém v čase pandémie, kedy sa naplno prejavili dôsledky nedostatočných výrobných kapacít na kontinente a mnohí odborníci volali po potrebe technologickej nezávislosti Európy.

Predostrel som preto odvážny plán, ako vzkriesiť tradíciu elektrotechnickej výroby na Slovensku, vychovať špičkových odborníkov a využiť inovatívny potenciál ľudí, ktorí sa vracali zo zahraničia po vlne prepúšťaní, ktoré po pandémii nasledovala. Na realizáciu plánu Slovensko 3.0 som využil prostriedky ponúkané Európskym fondom obnovy.“
 

Čo sme dokázali a čo potom nasledovalo

„Ukončili sme digitálne rozdelenie Slovenska. Každý žiak, učiteľ a mnohí ďalší obyvatelia Slovenska dostali z fondu dotovaný notebook za symbolickú cenu. Bolo na ňom vygravírované meno vlastníka, bol naviazaný na jeho identitu a neprenosný. Na tú dobu bolo toto zariadenie, vyrábané z komponentov zo Slovenska a blízkych európskych krajín, prevratné. Bolo tvorené kombináciou malého minipočítača podobného Raspberry Pi či Arduino, ktorý sa nielen dal zasunúť do šasi tvoreného dotykovou obrazovkou a klávesnicou, ale tiež vďaka univerzálnemu USB-C rozhraniu a vysokému výkonu používať samostatne s externým monitorom, klávesnicou a myšou, alebo ako riadiaca jednotka pre robotické systémy, či dokonca ako mobilný telefón. Zároveň sme zariadili výrazné zlacnenie mobilného internetu.

Presadil som, aby sa v učebných osnovách do popredia dostalo programovanie a informačné technológie. Testy a učebné materiály boli v elektronickej podobe sprístupnené každému a boli neustále vylepšované kolaboratívnymi nástrojmi. Ale pri školách to zďaleka neskončilo. Prostriedky z Fondu boli vo veľkej miere využité firmami na vytvorenie systému dlhodobej odbornej prípravy svojich budúcich zamestnancov, ako aj pre preškolenie a ďalšie vzdelávanie existujúcich zamestnancov. Dnes tak na Slovensku neexistuje žiadna firma nad 100 zamestnancov, ktorá by nemala svoju vlastnú akadémiu a školiace stredisko. Vďaka dobre načasovaným reformám sa úspešne podarilo prepojiť systém vzdelávania s potrebami pracovného trhu.

Šťastím bolo, že tesne pred mojim nástupom do funkcie bola zrušená aukcia na frekvencie pre 5G siete. Podmienky a ceny ponúkané za licencie existujúcimi operátormi boli veľmi nevýhodné. Rozhodol som sa nastaviť nové podmienky aukcie. Operátori dostali povinnosť spolupracovať na výstavbe a využívaní sietí a - čo sa ukázalo ako veľmi dôležité - poskytovať nízkoobjemové dátové prenosy NB-IoT (Narrow Band Internet of Things) verejnosti a podnikateľskému sektoru zadarmo. To bolo rozhodnutie, ktoré naštartovalo skutočnú informačnú revolúciu na Slovensku.

Bol som prekvapený, ako rýchlo sa podpora vzdelania, inovácií, informačných technológii a voľných dátových prenosov prejavila v oblasti vtedy nastupujúcej revolúcie Internetu vecí. Na Slovensku vznikli nové štandardy informačnej bezpečnosti týchto zariadení. Desaťtisíce programátorov využili získané vzdelanie a skúsenosti na to, aby vytvorili veľké siete navzájom spolupracujúcich senzorov monitorujúcich počasie a stav životného prostredia, ako aj siete inteligentných zariadení riadiace dopravu, výmenu tovarov a služieb, inteligentné budovy, autonómne vozidlá a drony. Vznikli stovky slovenských start-upov, ktoré dnes vyrábajú väčšinu čipov a licencujú softvérové riadiace systémy používané vo väčšine kolaboratívnych a autonómnych inteligentných zariadení inštalovaných na paneurópskej úrovni.

Musím sebakriticky priznať, že som si na počiatku môjho funkčného obdobia nedokázal predstaviť, ako sa novo vzniknuté vedúce postavanie Slovenska v oblasti vývoja a výroby inteligentných zariadení spojí s tradíciou výroby automobilov a medzičasom takmer zaniknutou tradíciou elektrotechnickej a presnej strojárenskej výroby. Slovensko naplno využilo, že sa nečakane rýchlo stalo európskym lídrom výroby a programovania riadiacich jednotiek pre autonómne vozidlá osobnej, nákladnej a hromadnej dopravy. Vymanilo sa z pozície montážneho závodu ohrozeného poklesom produkcie a robotizáciou výrobného procesu. Výroba sa rýchlo transformovala a Slovensko sa stalo najväčším výrobcom autonómnych dopravných prostriedkov a dronov v Európe.“
 

Slovensko dnes, v roku 2030

Hologram pokračoval:

„Som veľmi rád, keď vidím, ako sa rozvoj inteligentnej ekonomiky Slovensko 3.0 prejavil v ekonomickej prosperite. Slovensko, dnes nazývané aj European Silicon Valley, má už piaty rok prebytkový rozpočet vďaka príjmom z rozvoja a vývozu nových technológií. Sme jedinečným príkladom toho, že každá kríza je zároveň jedinečnou príležitosťou, ktorú netreba váhať využiť.“

...

Monológ doplnený 3D ukážkami technológií, grafmi a číslami, sa odmlčal. Vonku zahrmelo a rozfúkal sa vietor. Automatický systém privrel okno a zvýšil úroveň osvetlenia v miestnosti. Na chvíľu ste mali pocit, že to, čo ste práve počuli, nebola realita, ale iba sen, fikcia, rovnako ako úsmev na holograme bývalého predsedu Telekomunikačného úradu, ktorý sa pred vami vznášal.

Počas búrky si ešte stihnete pozrieť dokument o výstavbe trate vysokorýchlostného vlaku z Bratislavy do Košíc.
 

 

Prepáč, vysokorýchlostný vlak áno, diaľnica ešte stále nie???

P.S.: prečo nepíšeš sci-fi romány? Mal by si úspech. :-D
 

Diaľnica do Košíc za 10 rokov

to sme tu už mali pred tridsiatimi, dvadsiatimi, aje pred desiatimi rokmi.

Už sa neodvážim o tom písať aj v dnešnej dobe.

Pre budúcnosť je efektívnejšie stavať vysokorýchlostné železnice. Diaľnice budú príliš často zúfalo zahltené kolónami pomaly sa presúvajúcich autonómnych dodávok s elektrickými motormi (bez ohľadu na to, či zdrojom na ich poháňanie batéria, vodík, metanol, alebo slnečná energia).

Pri dobrej železničnej infraštruktúre je čas presunu polovičný a odpadajú starosti s údržbou a parkovanim nepraktických áut.

Poučme sa z toho, ako to už roky v tejto oblasti robia v Číne, ale aj inde vo svete.
 

 

Vysokorychlostne zeleznice a na Slovensku? Naco by nam tu boli. Ta budovana 160-tka je akurat. Stanica kazdu chvilu a vlaky sa nestihnu ani poriadne rozbehnut a uz musia zastavovat. Aj take IC-cko ma 9 zastavok medzi KE a BA na necelych 450km a trva mu to necelych 5 hodin.

Pri zeleznicnej doprave nieje cas presunu polovicny a neodpadavaju starosti s nepraktickymi autami.
Aby ten cas bol aspon porovnatelny, tak musis byvat blizko stanice a aj ciel tvojej cesty musi byt blizko stanice.
Hlavny problem vidim v integrovanej doprave. Ak si mimo hlavnej trasy(akejkolvek hromadnej dopravy), tak cas prepravy sa brutalne navysuje.

A Cinu davat ako priklad tiez nieje dobre. Ta je neporovnatelna so Slovenskom.
 

 

A potom sa zobudil.........................
 

Zabudol si este

na to dotovane aero auto,ci ako sa vola ten slovensky zazrak.
 
Hodnoť

môžete vysvetliť prečo sa v článku

spomína predseda vlády a jeho údajný nápad s vlastnou sieťou?
 

 

Precitaj si clanok este raz, mozno aj dvakrat a hadam pochopis.
 

1 2 3 > >>

Najčítanejšie z ekonomiky