Nedeľa, 27. september, 2020 | Meniny má CypriánKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Majú bunker a zásoby na pol roka. Prepperi sa pripravujú na kolaps (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 5 > >>

Hodnoť

Je to fajn biznis,

ale myslím, že v prípade jadrového konfliktu, alebo globálnej apokalypsy by zásoby na 6 mesiacov boli málo. ale taká sauna a bazén s vodou, to sa počíta na ďalšieho pol roka a za rok sa toho dokáže dosť zmeniť. Napríklad napadne a roztopí sa sneh :-).
 

 

V pripade jadrovej apokalypsy radioaktivny sneh a pripadne voda z neho - na nezplatenie :)
Tam to vidim jedine na navrtanu studnu a podzemnu vodu, co je vo vacsine pripadov zdroj cistej pitnej vody na niekolko rokov.
Jedine ze by si to myslel ako ironiu :)
 

 

Paradoxne, vacsina spadu z termonuklearnych bomb by iba v blizkom okoli explozie. A najnebezpecnejsi by bol jod 131, ale ten ma polcas rozpadu 8 dni, takze po 180 dnoch by z neho vela naostalo. Menej ako 1 miliontina.
 

 

Toto je klasicky pohlad na vec, ked vybuchne jedna bomba. Ked buchol reaktor v Cernobyle, bola zamorena 1/3 europy a to nebol nic moc extra vybuch (odhadom 10kt TNT).
Vo svete sa v roku 2018 odhadom nachádzalo 14-tisíc jadrových zbraní. Nech pocas nejakej vojny vybuchne len 1/10 z nich o sile cca 10-50kt TNT - 1400 ovela silnejsich vybuchov ako Cernobyl vsade po svete. Radioaktivny jod sa strati po par tyzdnoch, co dalsie radioaktivne prvky s polcasom rozpadu stovky az miliony rokov? Stale si myslis ze za 6-12 mesiacov bude vsetko v pohode, staci sa zavriet niekam do diery?
Samozrejme, vsetko zalezi od toho, co si predstavujes pod pojmom Jadrova apokalypsa.
 

 

To sa neda porovnavat. Cernobyl bol neporovnatelne spinavsi ako ktorakolvek termonuklearna bomba. Tam unikli tony radioaktivneho materialu. Pri termonuklearnej explozii sa samozrejme tiez uvolnuju dalsie izotopy, ale v neporovnatelne mensich mnozstvach. Asi najnebezpecnejsie by bolo stroncium 90, kedze ma polcas rozpadu 30 rokov, ale to tiez by boli skor stopove mnozstva.
Co som pozeral, tak vsetkych cca 2000 atmosferickych testov jadrovych bomb, ktore sa v dejinach uskutocnili, uvolnilo asi 75 nasobok Cernobylu co sa tyka stroncia. A v Cernobyle sa bavime radovo o kilogramoch vyvrhnuteho stroncia 90.
Najhorsi je naozaj ten jod. Ale ak je clovek mimo dopadu jadrovej zbrane, za pol roka je prostredie uz podstatne cistejsie. Samozrejme, vzdy by bolo daleko vacsie riziko vzniku rakovin, ale nie je to take ako to vykresluju v katastrofickych filmoch.
 

 

typ vybuchu - atmosfericky, pozemny, podzemny - to je dalsie kriterium na mnozstvo radioativnych materialov. Je jasne ze pri atmosferiskom vybuchu vznikne radioaktivne prvky len zo samotneho vybuchu, pri pozemnom je radioaktivneho materialu ovela viac, kedze vznikne aj sekundarne oziareny material z okolitych stavieb, zeme atd.
To ze mas do istej miery pravdu vidno na vybuchoch v Hir. a Naga. v Japonsku. Tieto oblasti su uz dlhodobo obyvane a asi boli aj relativne skoro po vybuchu. Cernobyl je aj po viac ako 34 rokoch radioaktivny, ale tiez len v neiktorych zonach. Ked stavali novy sarkofag nad reaktor, podmienky na ochranu pred ziarenim neboli asi velmi kriticke (napriklad oproti Fukusime kde vela kontaminovanej vody a priestorov).
 

 

Ale v Nagasaki a Hirosime explodovali stiepne, a nie fuzne bomby. Tie su daleko spinavsie. Samozrejme, na odpalenie fuznej bomby je potrebne odpalit stiepnu, aby sa dosiahla potrebna teplota na vznik jadrovej fuzie, ale vacsina energie ide z fuznej reakcie.
V Cernobyle sa neda zit prave pre isotopy s dlhym polcasom rozpadu. Resp. ono sa tam aj da zit, vsak ludia tam desatrocia ziju, ale je tam vyssie riziko vzniku rakoviny. Tak by to bolo aj v pripade jadrovej vojny. Stroncium 90 a cezium 137, ktore maju polcas rozpadu 30 rokov by boli najvacsi problem. Akurat, ze tie mnozstva su male. Napr. v Cernobyle sa uvolnilo cca 24 kg cezia a 2 kila stroncia. A tychto 30 kil materialu je problem, lebo ak sa dostane do pluc, sposobi rakovinu.
Ono aj preto sa uvazovalo nad cobaltovou bombou. Cobalt 60 ma polcas rozpadu 5 rokov, no da sa vyrabat v daleko masovejsom meritku ako stroncium ci cezium. https://en.wikipedia.org/wiki/...
Na linke sa pise, ze do pol roka vacsina radioaktivnych latok sa rozpadne a uzemie je teoreticky obyvatelne. Problem je akurat to vdychnutie radioaktivnej latky ako cobalt, stroncium ci cezium. Akurat pri tom cobalt nie je problem vyrabat ho v tonach, kym v ostatnych 2 su to radovo kg.
 

Myslel.

Ale tých 6 mesiacov nie. Aj ja viem zapáliť oheň firesteelom, lupou, kresadlom a aj 9V batériou, ale podstatne rýchlejšie mi to ide butánovým zapaľovačom :-). Ak si niekto myslí, že bez strelnej zbrane a dostatku munície by pri nejakej apokalypse vonku prežil len s vedomosťami, nech sa tej myšlienky len pekne dlho drží.
 

Len ak máš vedomosť,

ako si čo najrýchlejšie zbraň zadovážiť.

:)
 

 

Aj ty si zbieral predstavu o apokalypse z akčných filmov, že ? Dostatok munície a knihu "365 receptov na jedlo z nábojov" ... lebo prípadná apokalypsa je niečo, po čom ostanú hlboké lesy plné lovnej zvery .
 

Práveže pochybujem o tom, že po nejakej

svetovej katastrofe bude na druhý deň les plný zvery a v kanáloch pod mestom bude tiecť priezračná pitná voda.
 

...

... to mas tak..., ked mam ja zbran a ty jedlo, hadaj, kto bude jest...? :-)
 

 

Jesť budem ja. Ďakujem za zbraň aj za jedlo. Budem na Vás spomínať pekne celých 15 minút
 

...

... :-) ...
 

 

Iste . Ale - ako dlho ?
 

 

Ďakujem za otázku, na toto som, myslím, poukázal v dramatizovanom príspevku trošku vyššie.
 

Co myslils

ako dlho budes mat k dispozicii dostatok municie do zbrane, ked vsetko skolabuje? Strelne zbrane by som pouzival fakt len v pripade sebeobrany, pre inymi ludmi. Na lov je najlepsie mat kusu. Pripadne luk, lenze naucot sa presne strielat z luku dost trva.
 

 

Ved aj preto je jednoduchsie mat väcsie zasoby. Ked nakupis povedzme o 500-700 kusov viac streliva, tak s tym mozes kludne lovit aj rok ci dva.
 
Hodnoť

Bunker a zásoby

To nie je iba o bunkri a zásobách. Ale aj o učení sa zručností, ktoré sa človeku po zániku civilizácie zídu. Od života v divokej prírode, cez výrobu nástrojov, budovanie obydlí až po lov, spracovanie zveriny, spoznávanie bylín či výrobu dopravných prostriedkov pre prekonávanie vodných ciest. Nejde o to zabarikádovať sa a sedieť. Ide o prežitie.
 

ked po zániku civilizácie

spät do zniceného sveta, tak jedine na Ferrari. :-)
 

1 2 3 4 5 > >>

Najčítanejšie z ekonomiky