Už na sklonku minulého tisícročia sa začalo čosi diať. Nielen množstvo žien, ale aj počet mužov sa v imidžových poradenských štúdiách prudko zvýšil. Všetci sa začali viac zaujímať o módne vzťahy a výraznejšie starať o svoj výzor či kvalitnú vôňu, dôsledne vyjadrovať širší potenciál krásy a mužnosti...
Do popredia sa však dostali predovšetkým „obalové zmeny“ – vzhľad a dojem. Hoci túžba vyzerať lepšie a cítiť sa príťažlivo nie je vlastne ničím objavným. Iba bola v rámci západnej i východnej kultúry na niekoľko desaťročí potlačená.
Počas prvej polovice 20.storočia sa mužský vzhľad a vystupovanie vyznačovali striedmosťou – každé mužovo odbočenie do oblasti módy, kozmetiky, parfumov, šperkov či dokonca farieb bolo považované za istý druh odchýlky, za príznak zoženštenosti.
