Hoci sluchový aparát patrí medzi najmenšie orgány ľudského tela, obsahuje toľko „obvodov“ ako priemerná veľkomestská telefónna sieť. Napriek miniatúrnym rozmerom, alebo možno práve kvôli tomu, patrí do kategórie najdokonalejších a štrukturálne najzložitejších orgánov.
Sluch je vstupnou bránou pre informácie, ktoré predstavujú zásadný prínos pre ľudský existenčný a vývojový potenciál. Má dve zásadné funkcie: počúvanie zvukov a zachovávanie rovnováhy. Tomu je prispôsobená aj stavba ucha ako ústrojenstva sluchu.
Jeho anatómiu tvoria tri základné časti. Vonkajšia zreteľne vystupuje nad povrch tela na hlave (ušnica alebo aurikula) a často slúži aj ako objekt zdobenia rôznymi náušnicami. Zachytáva zvukové vlny z okolia a nasmeruje ich do vonkajšieho zvukovodu – sluchovej trubice. Na jej konci vlnenie zvuku rozochvieva bubienkovú blanu (bubienok), tenkú vláknitú membránu s kožným krytom.
