Už na sklonku minulého tisícročia sa začalo čosi diať. Nielen množstvo žien, ale aj počet mužov sa v imidžových poradenských štúdiách prudko zvýšil. Všetci sa začali viac zaujímať o módne vzťahy a výraznejšie starať o svoj výzor či kvalitnú vôňu, dôsledne vyjadrovať širší potenciál krásy a mužnosti...
Ľudské telo potrebuje pravidelnú údržbu a kontrolu, a to nielen v rámci „estékačky“, ale vždy, keď sa mu niečo nepozdáva
Do popredia sa dostávajú predovšetkým „obalové zmeny“ – vzhľad a dojem. Hoci túžba vyzerať lepšie a cítiť sa príťažlivo nie je vlastne ničím objavným. Iba bola v západnej i východnej kultúre na niekoľko desaťročí potlačená. Počas prvej polovice 20. storočia sa mužský vzhľad a vystupovanie vyznačovali striedmosťou – každé odbočenie muža do oblasti módy, kozmetiky, parfumov, šperkov či dokonca farieb bolo považované za istý druh odchýlky, za príznak zoženštenosti. Chlap bol však vždy „pávom“ ľudského rodu a dnes je to čoraz markantnejšie zo všetkých stránok. Ako keby sa chcel vyrovnať ušľachtilosťou žene...
Na zlepšenie svojej skutočnej zdravotnej situácie však ženy ani muži zatiaľ až tak nemyslia, hoci s ňou vzhľad či výzor, ale najmä komfortný vnútorný pocit a všemožné schopnosti výrazne súvisia. Ani tu vlastne nejde o novinku. Takáto stránka osobnosti bola u človeka do určitého veku a objavenia prvých ťažkostí vždy v úzadí. Pritom ide o paradox. Napríklad v prípade svojho „najlepšieho priateľa“ – automobilu – ľudia takmer vždy dbajú na jeho imidž: farbu, lesk, vonkajšiu i vnútornú čistotu, správne nafúkané pneumatiky, funkčné audio či pekný interiér. V popredí výraznejšej pozornosti je však aj priehľadnosť skiel, dopĺňanie pohonných látok alebo iných tekutín, správna funkcia bŕzd a predovšetkým kvalitná činnosť motora. Ale takisto jeho pravidelná údržba i kontrola, a to nielen v rámci „estékačky“, ale vždy, „keď sa mu niečo nepozdáva“. V súvislosti s vlastnou osobou tak ľudia zväčša nekonajú...
