Na jar trpia alergici najčastejšie reakciou na peľ kvitnúcej brezy
Presne pred storočím, v roku 1906, použil viedenský detský lekár Clemens von Piquet po prvý raz slovo alergia na označenie ochorenia, ktoré človek poznal už dávno. Ukázalo sa, že smrť na alergický šok má na svedomí prudká systémová alergická reakcia a že astmu, sennú nádchu alebo ekzém vyvoláva alergia. Inak povedané, stav obranyschopnosti organizmu sa posunie smerom k precitlivenosti.
Pomaly sa zobúdzajúca jarná vegetácia spôsobuje vysokému percentu populácie nevídané ťažkosti. Začínajú ich páliť oči, nezvyčajne často slzia, očné bielka im sčervenievajú, kýchajú, kašlú, tečie im z nosa, majú zdurené sliznice dýchacích ciest, ťažšie dýchajú. Dostaví sa malátnosť, únava, poruchy spánku. Znižuje sa psychická i fyzická výkonnosť. Pracovná schopnosť je naštrbená, zhoršuje sa kvalita života. Čo sa deje?
Ľudský organizmus – hoci je vlastne „zdravý“ a bez ťažkostí – sa správa alergicky, priam ako „anarchista“. Začína búrlivo až hystericky reagovať na poletujúce peľové zrnká vetromilných kvitnúcich rastlín, ktorých dolet býva neuveriteľný – do výšky až päťtisíc metrov, do diaľky pomocou vzdušných prúdov až sto kilometrov. Peľová alergia patrí k najčastejším alergickým ochoreniam a za posledných desať rokov vzrástol jej výskyt u dospelých jednotlivcov šesťnásobne, u detí až desaťnásobne… V súčasnej situácii je takmer 40 percent slovenskej populácie minimálne raz ročne na návšteve v ambulancii alergiológa. Z tohto hrôzostrašného percenta je nadmieru vysoký podiel podnikateľov, ktorí pre postihnutie alergickým ochorením musia užívať v určitých obdobiach roka lieky, aby si udržali aký-taký životný a pracovný komfort či „normalizovali“ zdravotný stav.
