Jedzte do polosýta,pite do polopita
Symbol zrodenia nového človeka, prísľub telesnej i duševnej regenerácie a predzvesť jarného oživenia – to v sebe zahŕňa oslava zimného slnovratu, ktorá predznamenáva Vianoce. Slnko začne opäť nadobúdať silu a noci sa postupne skracujú.
Vianočné sviatky sú obdobím, v ktorom má mať aj vyťažený človek svoj čas a pokoj na bilancovanie uplynulého roka a myšlienkovú prípravu na nové obdobie. Je to časopriestor ponúkajúci možnosť vystúpiť na chvíľu z rozdivočeného pracovného kolotoča a zamyslieť sa nad sebou a nad svojimi blízkymi. Vianočné sviatky tak veľmi úzko súvisia s duševným a telesným zdravím.
zvyky predkov
Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun – to sú pomenovania 24. decembra odvodené z charakteru obyčajov, ktoré mali za cieľ zabezpečiť zdar v budúcom roku sústredením všetkého dôležitého na spokojný a blahodarný život. Celý deň sa dodržiaval prísny pôst okrem ľahkých raňajok. Do veľkej nádoby – karty – sa doniesla studená voda z potoka po zvonení Anjel Pána, lebo sa verilo, že vtedy tečie v potoku víno. Museli sa v nej všetci umyť, aby boli po celý rok zdraví. Na štedrovečernom stole nechýbali všetky základné plodiny – jačmeň, ovos, hrach, orechy a ľanové semená. Nesmeli absentovať jabĺčka, kapusta a cesnak.
