Kedysi sa ním živili chudobní rybári. Dnes za kilogram zaplatí labužník až sedemtísíc eur. Samozrejme, ak naozaj ide o pravý kaviár.
Tento rok sa opäť majú gurmáni i šéfkuchári na čo tešiť. Medzinárodná inštitúcia CITES so sídlom v Ženeve konečne povolila dovoz kaviáru od Kaspického mora. Hoci 38-tonová kvóta pre Irán a 28-tonová kvóta pre Rusko sú pomerne nízke. Generálny tajomník Willem Wijnstekers ich zdôvodňuje potrebou obnovy populácie jeseterov, dohody Iránu, Ruska, Azerbajdžanu, Turkménska a Kazachstanu, čiže krajín, ktoré jesetery lovia a broja proti morskému pytliactvu. Zákazom kaviáru na stole preukázala ekologický postoj aj anglická kráľovná Alžbeta II.
Z núdze kaviár
Z nedostatku iného jedla sa kedysi astrachánski rybári živili aj ikrami jeseterov. Až po čase zistili, že im dodávajú nebývalú silu, zdravie a energiu. Keď objavili solenie ako spôsob uchovávania morského úlovku, začali soliť aj kaviár. A tak sa čierne guľôčky postupne dostali až na stoly ruských cárov, často ako forma rybárskej dane. Iránsky kmeň Khedivov z nich dokonca pripravoval slávnostné jedlo cavh-jar, teda koláč sily. To už nič nestálo v ceste kaviáru z vôd Kaspického, Čierneho a Azovského mora do medzinárodnej gastronómie.
