Za ostatných dvadsať rokov sa prah ľudskej počúvateľnosti posunul o viac ako päť decibelov
Dlhodobý pobyt v hlučnom prostredí je pre jedinca neprirodzený. Človek sa pôvodne pohyboval v relatívne tichom prostredí lesa, lúky alebo púšte, spestrenom nenápadnými akustickými prejavmi vzdušných prúdov, vlastného šramotenia a prírody. Vývojom sa však postupne v jeho živote začalo objavovať čoraz viacej silnejúcich zvukov.
Dnešní ľudia sú doslova obkľúčení hlukom civilizačných výdobytkov a žijú v natoľko rušnom prostredí, že dochádza k zásadnému poškodzovaniu ich zdravia. O závažnosti zdravotných následkov pôsobenia hluku svedčí aj to, že sa im od roku 2003 v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) venuje zvláštna skupina odborníkov.
„Všestranné“ účinky
Lekári a vedci sa až donedávna domnievali, že hluk vedie „iba“ k poškodeniu sluchu. Ukázalo sa však, že jeho negatívne účinky majú oveľa širší repertoár. Ako vyplýva z predbežných výsledkov štúdie WHO, v Európe je dlhodobý vplyv dopravného hluku príčinou troch percent úmrtí na srdcové zlyhanie, čo predstavuje zhruba dvestotisíc obetí z celkového počtu sedem miliónov tých, ktorí podľahli srdcovým ochoreniam. U ľudí vystavených výraznejšiemu hluku je však možné pozorovať aj vyššiu hladinu psychickej úzkosti, zníženú úroveň pozornosti a menšiu odolnosť proti stresu.
