Evergreenmi sú prognózy životného prostredia, zdravia, vývoja ekonomiky, technológií, vzdelania, sociálnych a politických konfliktov
Ľudí oddávna zaujímalo, ako bude vyzerať budúcnosť – blízka či ďaleká. Aj preto už od staroveku celkom dobre prosperovali rôzni veštci či veštiarne. V modernej dobe ich nahradili odborníci – prognostici, ktorí namiesto intuície a senzibility využívajú racionálne myslenie, metódy a techniky vedy. Aj keď intuícia je určite potrebná aj pri ich práci.
Kto sa zamyslí nad vierohodnosťou väčšiny prognóz vývoja iba z neďalekej minulosti, má dostatok dôvodov na skepsu. Väčšina tých vernovských sa naplnila až po 150 rokoch. Keby sa napríklad splnili medicínske predpovede z druhej polovice minulého storočia, rakovina by bola už vyliečiteľnou chorobou, ľudia by ovládali telefóny rovnako ako šoféri svoje autá hlasom, byty by boli úplne robotizované a napojené na centrálny elektronický systém, noviny a časopisy by sa dali tlačiť doma, ľudia by si mohli určovať pohlavie svojich detí a prostredníctvom obrazov, zvukov a vôní sa nielen zbaviť svojich depresií, ale si aj vyberať náladu.
Podľa iných prognóz by sa počasie dalo úspešne predvídať na dva týždne vopred, vlaky by mali jazdiť rýchlosťou päťsto kilometrov za hodinu a vo vesmíre by boli už vybudované nové ľudské kolónie. Na druhej strane prognózy nepredvídali rozšírenie choroby AIDS alebo notebooky a internet. Napriek tomu je dostatok argumentov na to, aby sa prognostika stala významným pomocníkom ľudstva pri riešení najvážnejších problémov, a teda aby sa vypracúvali nové prognózy, a to vo všetkých oblastiach ľudského snaženia. Na jednej strane je to výrazná dynamika zmien vo svete a na druhej skvalitnenie vedeckých metód využívaných pri odhadovaní scenárov budúceho vývoja.
