Na očiach jasne pozorujeme súvislosť so psychikou, momentálnym pracovným vyťažením a osobným životom – môžu žiariť šťastím, byť „žmurkavé“ alebo vyjadrovať smútok, môžu byť ľahostajné, prázdne alebo prenikavé, ostro pichľavé.
Ľudské videnie je živý proces, ktorý sa uskutočňuje v určitom súzvuku s ostatnými zmyslovými činnosťami. Keď sme dobre naladení, svet je v našom videní plný farieb a sviežosti. Ak nie sme schopní pohľadom vnímať jeho krásu, získavať nové poznatky a tešiť sa, javí sa nám ako sivý a smutný. A navyše rozmazaný. Chýba nám zraková ostrosť, ktorú neriešia dioptrie ani optik. Všetko so všetkým súvisí.
Oči sú neobyčajne zložité párové zmyslové orgány, zrakové analyzátory zachytávajúce a zaostrujúce nepretržitý prúd pohybov, obrazov a farieb, ktoré sa okamžite prenášajú do ľudského mozgu. Tam sa analyzujú a „vysvetľujú“, interpretujú. Pri pohľade na nejaký objekt sa jeho podoba dostáva do oboch očí cez tmavý otvor v strede oka – zrenicu, ktorá sa rozširuje alebo sťahuje podľa intenzity svetla. Rohovka (priehľadná vonkajšia vrstva oka s klenutým tvarom) a šošovka (za sfarbenou časťou oka – dúhovkou) zaostrujú obraz. V zadnej časti oka je sietnica. Obsahuje veľký počet nervových buniek, ktoré prijímajú zaostrený obraz. Svetelné lúče vstupujú do oka, prechádzajú rohovkou i šošovkou a „lámu“ sa v nich tak, aby dopadli na sietnicu na žltú škvrnu, do bodu najostrejšieho videnia.
