Mnohí si myslia, že srdce je nezničiteľné čerpadlo fungujúce ako perpetuum mobile. Môže byť však najzraniteľnejším miestom tela. Hoci je „špičkovým športovcom“ ľudského organizmu, treba ho častejšie kontrolovať a udržovať v poriadku. Inak mu hrozia zbytočné tragédie.
Keď krv pritečie do srdca, prechádza štyrmi vnútornými dutinami a sťahujúca sa srdcová svalovina ju prečerpáva z jednej do druhej. Dve horné dutiny sa nazývajú predsiene a dve dolné sú komory. Pravá predsieň sa napĺňa odkysličenou krvou, ktorá pri putovaní odovzdala zásobu kyslíka telu. V ľavej sa hromadí okysličená krv prichádzajúca z pľúc. Keď sa predsiene naplnia, stiahnu sa a vytlačia krv do komôr pod nimi. Tie plnia náročnejšiu úlohu, preto sú ich steny hrubšie, najmä na ľavej strane srdca. Sťahujú sa silne, aby vypudili krv zo srdca do transportných krvných ciev. Krv z pravej komory preteká pľúcnicovým kmeňom a rozvetvuje sa na dve cievy – pľúcnice. Ľavá komora pod tlakom vytláča okysličenú krv do celého tela. Prietok krvi medzi predsieňami a komorami ovláda jednosmerný „záklopkový“ systém chlopní. Podobné „ventily“ sú aj na začiatkoch krvných ciev vedúcich zo srdca. Pohyb chlopní vydáva zvuky, ktoré počuť ako tlkot srdca. Kvalitatívne zmeny tohto zvuku i rytmu majú veľký význam pre diagnostikovanie adaptačných alebo chorobných zmien práce srdca (je väčšie, rozšírené, bije pomalšie a často nepravidelne, „fučí“ – má šelest a podobne). V každom prípade sa nevyplatí podceňovanie jeho ojedinelého či čudného správania.
NAJVÝKONNEJŠÍ BIOPRÍSTROJ. Srdce sa denne automaticky stiahne priemerne stotisíckrát. Za 75-ročný život je to vyše tri a pol miliardy úderov. Táto pumpa prečerpá každú minútu päť až šesť litrov krvi cievnym riečiskom, dlhým desiatky tisíc kilometrov. Orgán v tvare zovretej päste patrí medzi najvýkonnejšie bioprístroje. Má hmotnosť len tristo až päťsto gramov a pracuje bez prestania.
