Obyčajný smiech je ideálny doplnkový „šport“. Vyvoláva pozitívne vibrácie vedúce k vyššiemu nasadeniu, túžbe po víťazstve i k rekordom
Kedy sa človek začal smiať? Francúzsky režisér Jean-Jacques Annoud ukazuje vo filme Boj o oheň, ako pred päťdesiattisíc rokmi zistil chlpatý dvojnožec, že smiechom dokáže odplašiť nepriateľa a súčasne informovať členov svojej tlupy, že nebezpečenstvo už pominulo.
Nik však nevie, kedy smiech vznikol. Známe je len to, že je daný iba človeku a ľudoopom. Ľudský smiech svedčí o fyzickom i psychickom zdraví, pohode a šťastí. Ale občas aj o zúfalstve. Spoluzakladateľ starovekej medicíny Hippokrates zdôrazňoval, aké je dôležité veselé rozpoloženie duše zoči-voči ťažkostiam života. Zato grécky filozof Platón oponoval, že smiech nie je vhodný pre dôstojného muža.
SPÁJA NÁS S ĽUĎMI. Podľa jedného z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskej filozofie života Henriho Bergsona aj keď sa smejeme úplne sami, náš smiech sa vzťahuje na iných a spája nás s nimi. Jeho krajan, filozof existencializmu Jean- -Paul Sartre v knihe Rodinný idiot uvádza, že smiech je kolektívnym dielom a kto sa smeje, ukazuje aj v prípade odlúčenia od svojho prostredia, že k nemu patrí. Najlepšie to cítime vo chvíli, keď sa ocitneme v skupine ľudí, ktorí sa smejú, ani nevieme čomu. Nech je to akokoľvek, nemožno pochybovať o nákazlivosti smiechu. To chápu aj autori televíznych sitcomov a seriálov, ktorí často používajú nahraný smiech súbežne s obrazom, aby dali divákom „znamenie“, že sa treba smiať.
