Ak sa ľudia plačom nedokážu vyrovnať s citmi, častejšie dostávajú rôzne ochorenia
Kto niekedy dá voľný priebeh citom a poplače si, nemusí byť zmäkčilá alebo nevyrovnaná povaha. Plač má totiž nielen pre oči, ale aj pre ľudskú psychiku očistný význam a funguje tiež ako citový ventil. Ale napriek tomu si ho človek často nedopraje. Najmä muži si poplačú dosť zriedkavo.
Dámy plačú rýchlejšie, spontánnejšie a častejšie. Nie je to však iba výchovou či aktuálnou situáciou, ale aj momentálnou produkciou hormónov. V puberte sa u dievčat vytvára takmer o šesťdesiat percent viac prolaktínu ako u chlapcov. Tento ženský hormón vraj spôsobuje, že neskoršie správanie nežného pohlavia je oveľa viac založené na citoch ako u mužov. Preto sa ženy oveľa rýchlejšie rozplačú. Chlapi považujú slzy za typickú ženskú zbraň a prostriedok na upútanie pozornosti. Ale pozitívne či negatívne citové zážitky by ani muži nemali v sebe dusiť a izolovať. Aj zlú skúsenosť alebo negatívny výsledok, prehru či zranenie treba prežiť, odžiť a spracovať. Aj slzami.
Niekoľko odborníkov v ostatných rokoch sledovalo, k čomu môže viesť premáhanie potreby plakať a potláčanie sĺz. Vraj ľudia, ktorí sa plačom nedokázali vyrovnať s citmi, oveľa častejšie dostali žalúdočné vredy, zápaly sliznice hrubého čreva a objavovali sa aj poruchy srdcovej činnosti. Slzy prinášajú úľavu a chránia zdravie. Rovnako ako smiechom, sexom a dobrým vytrvalostným pohybom aj pri plači vznikajú hormonálne látky – endorfíny, ktoré tíšia bolesti a uvoľňujú stres či iný druh psychického napätia a ťažkostí.
