Hostitelia sa o nás vždy veľmi starali a oceňovali skromnosť požiadaviek, spávali sme aj v školách, ubytovniach i v benediktínskom kláštore.
Vo futbalovom zákulisí lekár vidí veľa dobrého, humorného i poučného. Často však aj všeličo, čo bolí. O niečom sa hovoriť dá, o inom iba po veľkom váhaní a dačo, a je toho veľa, čo neznesie uverejnenie vôbec. Je to priveľmi diskrétne. Až neuveriteľné.
Včasoch neľútostného socializmu, jedno či v rokoch perestrojky alebo normalizácie, boli futbaloví lekári spolu s masérmi „dievčatami pre všetko“. Okrem zdravia boli zodpovední najmä za hlad aj smäd hráčov i vedenia, museli pracovať s mimoriadne obmedzeným rozpočtom, čo sa v mnohom nezmenilo doteraz. Preto bolo treba na sústredeniach i na cestách do zahraničia doslova čarovať. Konzervy šunky, štangle salámy a chlieb sme si delili vo vypočítaných dávkach, aby vydržali aj na cestu zo zasľúbenej cudziny.
PENIAZE POTAJOMKY. Oficiálne vreckové bolo minimálne až nijaké, prehliadky na hraniciach výrazné až osobné. Schovávanie bankoviek do obväzov, ponožiek alebo spodnej bielizne príliš bezpečné nebolo. Najlepšie sa prevážali papierové marky a doláre, prípadne šilingy, franky a libry zrolované do rúrky v igelite a vsunuté do tuby s liečivými masťami. Príprava úkrytu bola naozaj alchymistická a vyžadovala perfektnú zručnosť, lebo tuby a obaly mastí museli vyzerať ako nedotknuté rovno z lekárne. Policajti na hraniciach nám nikdy na peniaze neprišli. Ale aj tak nešlo o veľké sumy. Stačili akurát na suveníry, gramoplatne, nejaké oblečenie a drobnú elektroniku.
