Päť minút cvičenia pri otvorenom okne a potom umytie tváre studenou vodou osvieži často rovnako ako dve šálky silnej čiernej kávy
Psychická či fyzická záťaž nemusí byť nevyhnutne pre organizmus škodlivá. Primeraný stres môže byť za určitých okolností dokonca užitočný, pretože mobilizuje telesné aj duševné sily.
Povzbudzovanie k vyššiemu výkonu v športe, pri riešení náročnej úlohy či v nezvyčajnej činnosti zvyšuje vnútorné napätie, ktoré aktivizuje rezervy organizmu. Výkon však rastie len do istej miery. Ak vnútorné napätie prerastie určitú hranicu, človek nedokáže podať uspokojujúci výkon, lebo je nadmieru stresovaný. Istý stupeň pracovného stresu motivuje, vyššia úroveň neistoty však demotivuje, najmä tých, čo pracujú duševne. Pre každú duševnú činnosť je určitá optimálna hranica vnútorného napätia, ale u rozličných ľudí je rozličná. Niektorým vyhovuje práca pod tlakom a práve vtedy dosahujú najvyšší výkon, iní pod rovnakým tlakom zlyhávajú.
Stres sa delí na tri štádiá – poplašnú reakciu (telo dostáva z mozgu signál, že pôsobí stresor), rezistenciu (telo aktívne odoláva stresu) a vyčerpanie (telu odchádzajú zásoby energie a znova sa objavuje poplašná reakcia). Možno naň reagovať viacerými spôsobmi. Existujú dva základné typy prístupov: aktívny, niekedy až agresívny, ktorý môže mať rôzne formy (od odstránenia príčiny stresu až po vyhýbanie sa stresovým situáciám), a pasívny (akési vyjadrenie bezmocnosti, uzavretie sa do seba, apatia, pasivita, nečinnosť).