Stále sa hovorí o trende nových miešaných drinkov ako o jedinej možnosti kultúrneho pitia. Pritom sa presadzuje iný trend – pitie archaickej klasiky.
Nápoje z Adamových čias
V módnych oblastiach zvyknú vládnuť protichodné prúdy. Na jednej strane novátorstvo a odvážne kreácie, na druhej zase evergreeny a nadčasová klasika. Haute couture (alebo cousine) je viac na obdivovanie a klasika na každý deň. Platí to aj v drinkoch. Kým stále ešte doznieva trend nových fantazijných miešaných nápojov, barmani a fajnšmekri oslavujú návrat starých, často zabudnutých receptúr. Manažéri rodinných liehovarov hľadajú denníky svojich pradedov, barmani navštevujú antikvariáty a hrabú sa v barmanských bibliách. „Vždy som si viac cenil čistotu, eleganciu a dokonalosť klasického nápoja, vrátane hosťa, ktorý si ho napriek inej móde objednal a vedel, prečo si ho vyberá.“ hovorí Ľuboš Rácz, barman roka 2008 z nitrianskeho Paladia.
Barmanom sa v súčasnosti podsúva názor, že ich profesionálnou úlohou je vymýšľanie nových drinkov. Ale aj tí najúspešnejší sa napokon priznávajú, že si vlastne radšej doprajú „čistý“ pohár alebo miešanú klasiku. Veď keď je pitie dokonalé, vylepšovať ho netreba. Spomeňme napríklad starý gimlet, koktail z džinu a limetkovej šťavy. Jeden barman ho zlepší rumom, ďalší pridá trochu likéru, iný použije módnu ovocnú infúziu, zmení dekoráciu, prileje sekt – a už máme nové pitie, na hony vzdialené od pôvodného. Niekto to vidí ako obohacovanie svetového fondu drinkov. Iní zase ako spotvorenie dokonalého nápoja. Tí hľadajú radšej odpovede na otázku, ako vlastne vyzeral prapôvodný recept na gimlet. Bol z Plymouthu alebo Dry ginu? A musela byť v ňom polovica Rose’s limetkovej šťavy alebo iný pomer surovín? Keď sme už pri gimlete, nie je lepšie vychutnať si dokonalý džin? Je iba na hosťovi, ktorému dá za pravdu. Či barmanskej legende Colinovi P. Fieldovi z parížskeho Hemingway baru hotela Ritz a jeho stálemu hľadaniu šokujúcich wow-efektov, alebo svetoznámemu Mníchovčanovi Charlesovi Schumannovi a jeho óde na klasiku.
