Keď vojdete do aerobikovej miestnosti v novootvorenom polyfunkčnom komplexe Retro, vidíte pred sebou desať sietí a dvadsať bosých nôh prešľapujúcich z miesta na miesto. Oči sa rozhliadajú a myseľ rozhoduje, či je istejšia červená sieťka, alebo tá biela. Je to vlastne úplne jedno. Sú rovnaké. Tí, ktorí prišli spolu, si potichu nervózne šepkajú. Nevedia, čo majú od tohto cvičenia čakať. Základnou informáciou, ktorá o antigravity joge koluje, je, že cvičíte dole hlavou. Pre mnohých to nie je práve príjemná predstava. Tí, ktorí už na podobnom cvičení boli, prechádzajú od sieťky k sieťke, zatláčajú do nej rukami. Pre nezasvätených je to pomerne čudný rituál. Oni však vedia, že má siahať tesne pod bedrá, aby sa na nej dobre cvičilo. Čo bude nasledovať? Do miestnosti vchádza útle žieňa s obrovským úsmevom a všetkých veselo zdraví. Keď vkladá cédečko do prehrávača, máloktorá žena prehliadne jej postavu. Takto budem vyzerať? Dole hlavou, hore hlavou, idem do toho!
MILÁNSKA INŠPIRÁCIA. Podľa dostupných informácií vznikla antigravity joga na začiatku dvadsiateho storočia v New Yorku, meste, ktoré nikdy nespí. Jej zakladateľ Christopher Harrison produkoval, režíroval a tvoril choreografiu originálnych šou pre stovky svetových produkcií od Broadwaya cez olympijské hry až po Academy Awards, ktoré sú známejšie pod názvom Oscar. Popritom trénoval nádejných športovcov. Tak ako mnoho ľudí aj on bol fascinovaný vzdušnou akrobaciou. Ale mal s ňou iné plány. Chcel, aby bola prístupná obyčajným ľuďom bez toho, aby ich musel selektovať podľa hmotnosti alebo fyzickej zdatnosti.
