Farba kože závisí aj od hrúbky kože, rozloženia hnedého kožného pigmentu, farby podkožného tkaniva –žltšia farba podkožného tuku ukazuje na prítomnosť karoténu, červenšia farba závisí od množstva a stupňa nasýtenia hemoglobínu kyslíkom. Ak je redukovaného hemoglobínu viac, farba je modrasto červená. Suchá pokožka je priesvitnejšia, tmavšia a nažltkastá. Podkožné tkanivo je najtenšie na viečkach, ale na niektorých častiach tela, napríklad na bruchu či bokoch, môže mať aj desať centimetrov. U ľudí s nadváhou.
Koža je dôležitým ukazovateľom množstva telesných tekutín, teploty a mazovými aj potnými žľazami sa zúčastňuje na látkovej výmene a dýchaní. Sú v nej zakončenia nervových vlákien, ktorými zaznamenáva množstvo podnetov. Kožné receptory registrujú dotyk, chlad, bolesť, pálenie, hmat či tlak.
Dôležité sú aj erotogénne stimuly. Na koži sa prejavujú aj vnútorné choroby, napríklad cukrovka či zápal pečene a rôzne povrchové kožné ochorenia – plesne, ekzémy či infekcie. V poslednom období najmä vplyvom pokroku civilizácie pribúdajú alergické reakcie. Prejavujú sa od škriabania a pálenia až po najkomplikovanejšie vo forme deformačných príznakov.