Štyridsaťpäť percent Slovákov považuje svoje vodičské schopnosti za vynikajúce. Podľa júnového prieskumu spoločnosti GoodYear, v ktorom oslovili takmer šesťtisíc šoférov z pätnástich európskych krajín, iba Taliani svoje šoférske umenie hodnotia ešte sebavedomejšie. Napriek tomu bývajú pre nich kolosálne zápchy najmä na víkendových cestách cez prázdniny často takmer nezvládnuteľný problém. Napokon tento rok v lete sa dáva do pohybu 190 miliónov áut, najviac v európskej histórii.
Ak má európsky šofér jedným slovom charakterizovať svoj štýl jazdy, najčastejšie použije výraz opatrný, bezpečný a uvoľnený, ale jeho najväčším stresom je jazda v pomaly sa pohybujúcej kolóne a zápche. Psychológovia sa predháňajú v radách, ako takúto automobilovú tlačenicu prežiť vyrovnane, s neporušeným fyzickým i psychickým zdravím. Unavenému a vystresovanému vodičovi, najmä ak má za sebou celoročný pracovný stres a preddovolenkové balenie, sa však neradí práve ľahko, je ako sud pušného prachu a stačí len iskrička „dobre mysleného“ navigátorského podnetu. U vodičov sa totiž vyskytuje už takmer chronický jav známy ako „road rage“ (cestná zúrivosť), mimoriadna agresivita hraničiaca až s nebezpečenstvom ohrozujúcim život. Preto sa stávajú zrážky náhodné i zámerné, zlomyseľné „ťuknutia“, nadávky, sem-tam aj fyzické útoky.
TREBA KLIMATIZÁCIU. V ostatnom desaťročí nastáva zreteľné oteplenie ovzdušia, ktoré práve v lete vyúsťuje do neznesiteľných horúčav. Komfort života sa horúčavami zhoršuje aj v automobile. Dnes už nepomáhajú otvorené okná zabezpečujúce prievan, ba ani ventilátory. Preto sa netreba brániť klimatizácii, hoci má medzi nami stále veľa odporcov. Klimatizačné prístroje zvládajú nielen ochladzovanie okolia, ale aj znižovanie vlhkosti a filtráciu vzduchu cirkulujúcu v aute, čo je často dôležité najmä pre alergikov. Jediný problém, ktorý okrem technických nedostatkov môže nastať pri používaní klimatizácie, vyplýva z nesprávneho nastavenia teploty a prúdenia vzduchu. Priveľký chlad totiž môže vyvolať negatívnu reakciu organizmu v podobe chorôb z prechladnutia či bolestí kĺbov. Správne používať klimatizáciu v automobiloch odporúčajú aj lekári a opierajú sa o zistenia z rozličných vyšetrení vodičov. Z nich napríklad vyplýva, že už teploty okolo 35 stupňov Celzia vnútri vozidla majú výrazne negatívny vplyv na reakcie vodiča. Po deväťdesiatich minútach jazdy sa reakčný čas zhoršuje o 65 percent, čo je stav porovnateľný s účinkom 0,5 promile alkoholu v krvi. Mení sa srdcová frekvencia (až na rozpätie 94 – 125 úderov za minútu, pričom šoférova norma počas jazdy je 72 – 85). To spôsobuje nepokoj, trasenie rúk, zhoršenie dýchania a koncentrácie na konštruktívne riešenie problémov počas cesty. Príjemne klimatizované prostredie interiéru auta má blahodarný vplyv na psychiku vodiča a znižuje riziko stresu. Lekári odporúčajú opatrné nastavovanie teploty. Pri vonkajšej teplote 30 stupňov Celzia odporúčajú nastaviť teplotu v interiéri na 22 až 25 stupňov, aby pri vystupovaní z auta nebol teplotný rozdiel až taký veľký.
