Česi s obľubou hovoria, a Slováci ich často parafrázujú, že „v Praze je blaze“. Praha v sebe skrýva omnoho viac ako len históriu, kamenné uličky či vôňu. Skúste sa na chvíľu zamyslieť. Museli ste v niektorej reštaurácii upútavať pozornosť čašníka kričaním a búchaním do stola? Priviezol vám už niekedy objednané nápoje vláčik? Zažili ste atmosféru pravej kubistickej architektúry alebo feng šuej? Nie? V Prahe nájdete aj to.
„Ahoj, veverko!“ zdraví nás pri vstupe do reštaurácie Pravěk neďaleko pražského Václavského námestia neandertálec. Taký ten skutočný, z mäsa a kostí. Keďže si nie sme istí, či myslel nás, alebo niekde na opačnej strane ulice uvidel bežať zviera, pozdrav mu s fotoreportérom neopätujeme a vchádzame dnu. Žalúdky nám škŕkajú od hladu po triapolhodinovej ceste. Tešíme sa na nejaké pravé české jedlo.
Napriek našej nevšímavosti nás neandertálec nasleduje. Pri prechádzaní pivničnými priestormi, ktoré skôr pripomínajú starú chladnú jaskyňu osvetlenú fakľami ako skutočnú pivnicu, dvíhajú hlavy od stolov a od prípravy nápojov za barom ďalší súkmeňovci nášho nasledovateľa. Ten si niečo mrmle popod nos a usádza nás k drevenému stolu, na kamenné stoličky až na samom konci reštaurácie. Podá nám jedálny lístok a odchádza. Po pätnástich minútach ostávame trochu zmätení, pretože neandertálec sa nevracia. V podniku podchvíľou počuť neuveriteľný rev. Ľudia búchajú do stolov, kričia, hulákajú a pri tom všetkom sa skvelo bavia. Ešte stále nám to nedochádza, preto sa nakláňame k susednému stolu, aby nám poradili, ako si vlastne objednať jedlo. Nechcú nám povedať celý návod, vraj by sme prišli o všetku zábavu. Potmehúdsky naznačujú, aby sme si otvorili jedálny lístok hneď na prvej strane. Chápeme prečo.
