To, že sú ľudia na internete poprepájaní ako pavučina a sami rozhodujú o tom, čo budú sledovať a čo nie, využíva virálny marketing vo svoj prospech. Snaží sa vyvolať medzi nimi bzukot, aby posolstvo reklamy šírili ďalej. Sami od seba mu dajú svoj „like“, prilepia ho na stenu vo svojom profile alebo ho pošlú priateľom e-mailom. Prečo? Lebo ich posolstvo zaujalo.
Čo sa stane s televíznou reklamou, ktorá preruší film práve v tej najnevhodnejšej chvíli? Človek si ju buď pozrie, alebo ju prepne. A čo sa stane s online videom, na ktoré niekto narazí popri surfovaní na internete? Buď si ho pozrie, alebo v surfovaní pokračuje ďalej. Aký je teda rozdiel? Na internete sa video dokáže šíriť. Prakticky samo a obrovskou rýchlosťou.
Úlohou novodobej reklamy už nie je vyberať si spotrebiteľov, ktorých chce osloviť. Voľba je na samotnom spotrebiteľovi. On sa rozhoduje, ktorej reklame a ktorej značke dovolí, aby si ho podmanila. Mnohé spoločnosti si tiež uvedomili, že najlepšie sa nedarí reklame, ktorá smeruje od marketéra ku zákazníkovi, ale naopak reklame, ktorá sa šíri od zákazníka k zákazníkovi. Na to však musí dostatočne zaujať.
