Nespavosťou trpia ľudia zvyčajne vplyvom depresívnych stavov a stresov, veľkej radosti alebo tvorivého nepokoja. Ale príčinou môže byť aj cudzie prostredie, priveľká psychická únava, káva, čierny čaj, väčšie množstvo alkoholu pred spaním, priveľmi teplá alebo studená sprcha, horúce leto, pracovné zmeny. Nespavosť však neznamená automaticky krátky spánok. Podľa niektorých výskumov človek, ktorý si sťažuje, že nemôže spať, spí o dvadsať minút dlhšie ako ten, ktorý problémy nemá.
Siesta, čiže zdriemnutie počas dňa, najčastejšie popoludní, je pre organizmus zákuskom plným energie. Popoludňajší spánok sa akceptuje v krajinách s horúcim podnebím (k tomu sa blížime už aj my) a je logickým vyústením konzumácie obeda s viacerými chodmi či potravy s prevahou ťažkého jedla. Siesta spadá do času biorytmického útlmu medzi 13. a 15. hodinou, ktorý sa však môže posunúť (napríklad medzi 14. a 16. hodinou). Popoludňajší spánok by nemal trvať viac ako dvadsať minút plus desať minút slastného rozjímania pred zaspávaním a desať na pomalé preberanie. Takýto odpočinok je pre organizmus osvieženie so silou dvoch káv. Neodporúča sa však začať sies- tu až po 17. hodine, lebo môže skĺznuť do hlbokého slastného spánku, ktorý sa kvalitou a dĺžkou blíži nočnému spánku. Také „popoludňajšie“ pospávanie nabúra denný program a zvyčajný biorytmus.
SEX RESETUJE STRES. Sexuológovia tvrdia, že k zdravému spánku patrí aj ten, ktorý prichádza po orgazme, lebo zdravý a kvalitný sex potláča agresivitu a úzkosť, „resetuje“ stres. Spánok po dobrom sexe a prežitom orgazme je pre muža úplne fyziologický. U žien to býva podobné, ale podľa rozličných údajov takmer sedemdesiat percent z nich neprežije skutočný orgazmus. Nie je však dobré, ak chce žena od muža, aby ešte nezaspával (a rozoberal príčiny). Toto želanie je často nesplniteľné.