Všetko je možné. Aj zo schátraných a nevyužívaných objektov veľkomesta sa dá vybudovať zázrak. Len treba chcieť. Tak ako chceli dvaja umelci na úplnom konci dvadsiateho storočia. Vďaka nim na mieste, kde sa kedysi tiahla stará železničná trať, dnes stojí verejný park High Line. Pre obyvateľov jednej z najväčších betónových džunglí sveta, New Yorku, sa zrodila nová oáza pokoja.
Verejný park High Line si počas troch rokov svojej stále nedokončenej existencie vyslúžil prívlastok „oáza pokoja“. Prechádzať sa v ňom je podľa názorov tých, ktorí sa ním prešli, úplne odlišným zážitkom ako križovať zeleň v ktoromkoľvek inom parku v New Yorku. Na predmestí Chelsea, len niekoľko ulíc od Piatej avenue, takmer osem metrov nad zemou dotvorila výnimočná záhradná architektúra schátrané koľajnice a kolosálne oceľové konštrukcie kedysi funkčnej železničnej trate, ktorá prepravovala tovar priamo do tovární a skladov. Príbeh jej premeny na verejný park je o to zaujímavejší.
