Mozog potrebuje aspoň päť hodín spánku. Ešte viac mu prospeje, ak mu doprajeme šesť hodín. Ľudia, ktorí spia menej ako šesť hodín alebo viac ako deväť hodín denne, podľa štatistík umierajú skôr. Potreba spánku je však dosť individuálna a nemôže sa úplne zovšeobecňovať.
Nespavosťou trpia ľudia zvyčajne vplyvom depresívnych stavov a stresov, veľkej radosti alebo tvorivého nepokoja. Ale príčinou môže byť aj cudzie prostredie, priveľká psychická únava, káva, čierny čaj, väčšie množstvo alkoholu pred spaním, priveľmi teplá alebo studená sprcha, horúce leto, pracovné zmeny. Nespavosť však neznamená automaticky krátky spánok. Podľa niektorých výskumov človek, ktorý si sťažuje, že nemôže spať, spí o dvadsať minút dlhšie ako ten, ktorý problémy nemá.
Siesta, čiže zdriemnutie počas dňa, najčastejšie popoludní, je pre organizmus zákuskom plným energie. Popoludňajší spánok sa akceptuje v krajinách s horúcim podnebím (k tomu sa blížime už aj my) a je logickým vyústením konzumácie obeda s viacerými chodmi či potravy s prevahou ťažkého jedla. Siesta spadá do času biorytmického útlmu medzi 13. a 15. hodinou, ktorý sa však môže posunúť (napríklad medzi 14. a 16. hodinou).
