Dnešní manažéri ďaleko nezájdu, ak ich kroky povedú vzory historických diktátorov. Platí to aj pri budovaní rešpektu. Prezentovanie moci, vyvolávanie strachu a nútenie zamestnancov podávať čo najväčšie výkony funguje len málokde. Do popredia sa dostávajú znalosti a porozumenie. Iba manažéri, ktorí svojich zamestnancov poznajú a rešpektujú, budú prirodzene rešpektovaní tiež.
Ľudia v riadiacich funkciách to poznajú. Stoja za zatvorenými dverami vo svojej kancelárii, na ktorých je z vonkajšej strany nápis začínajúci slovíčkom „manažér“či „prezident“, a rozmýšľajú, ako vyzrieť zo svojej nory a vojsť medzi podriadených s čo najistejšou tvárou, aby predebatovali, čo je treba. Opätovne pristupujú a odstupujú od dverí, lámu si nad tým hlavu. Vedia, že sú na svojom poste krátko, sú pod drobnohľadom, či ho zvládnu. Nahradili človeka, ktorý mal rešpekt. A čo oni?
