Predovšetkým v zážitkovej gastronómii si dávajú šéfkuchári záležať, aby jedlá skoncipovali ako celok. V jedálnom lístku nenájde hosť osobitné prílohy a „oblohy“, tvorca jedla mu ho zrežíroval ako kompaktný, pestrý, chutný i dobre vyzerajúci tanier. Keďže spravidla ide o mužov v zástere, majú cit pre chlapské chute – omáčky, steaky, guláše, pikantné dochutenia, pečenie a vyprážanie, mäsiská. Už horšie si dokážu predstaviť gastronomické priority hostiek. Šalát nie je vždy najsprávnejšou odpoveďou. Ani dámy sa nemôžu živiť iba zmesami listov, kukuričných zrniek či cestovín, navyše ich cena býva oproti hlavným jedlám premrštená a aj konverzácia počas obchodného obeda so zeleninou trčiacou z úst nie je to pravé.
Aj ženská časť klientely sa potrebuje raz za deň poriadne najesť. Dáva však prednosť iným surovinám, iným technologickým postupom a inej koncepcii jedál. Ak to aj bude kus mäsa, tak iste nie s ťažkou prílohou. Ak to bude dezert, nuž nie sýta bomba. Ešte aj detektívkar Lawrence Sanders píše v knihe Pokušenie Petra S. o nutnej premene stravovania v dámskom klube: „Po záplave sťažností... sme začali ponúkať ľahké polievky, omelety, šaláty, obložené tousty, nízkokalorické múčniky.“
