Tak ako na jeseň opadávajú listy stromov, zvýrazní sa aj vypadávanie vlasov. Niektorí vedci tento proces a jeho načasovanie prirovnávajú k výmene srsti u zvierat. Vypadávanie vlasov je prirodzený proces, ktorým dochádza k ich obnove.
Hovorí sa im chlpy, fúzy, obočie, vlasy, riasy alebo mihalnice – sú takmer po celom tele s výnimkou dlaní a chodidiel. V každej učenej knižke sa dozvieme, že trčia z kože šikmo v skupinkách po troch, sú usporiadané v prúdoch a končia v akomsi víre. Podľa tvaru rozoznávame vlas rovný, zvlnený a kučeravý. Prvé dva druhy môžu byť značne dlhé, kučeravý je krátky. Každý chlp (vlas) sa skladá z vlasového koreňa, voľne zapusteného do vklesliny pokožky (vlasová pošva). Koreň má na dolnom konci zdureninu – vlasovú cibuľku. Oproti nej vniká zospodu z vrstvy kože pod pokožkou cievnatý výbežok – vlasová bradavka. Vlasov je na hlave je zhruba stotisíc (niektorí autori uvádzajú 120- až 140-tisíc), čiže dvesto na štvorcový centimeter. Na temene je 170 – 320 vlasov a nad čelom 120 až 250 vlasov na štvorcový centimeter. Počas života sa neustále vymieňajú. Na hlave žijú dva až päť rokov, na očných viečkach len okolo sto dní. Odhaduje sa, že na hlave vypadáva mladým denne 30 až 90 vlasov a starým viac. Rast vlasov je pomalý – na hlave približne 0,3 až 0,45 milimetra denne, na jar a v lete viac, v zime menej. Priemerná hrúbka vlasového kmeňa (viditeľnej časti nad pokožkou) je 0,1 milimetra a po celej dĺžke je takmer rovnako hrubý. K voľnému koncu sa trochu stenčuje a končí spravidla zaoblene. Najsilnejšie sú vlasy na temene, potom na spánkoch a najtenšie na zátylku. Ženy majú často pevnejšie vlasy ako muži. Napriek skalopevnému presvedčeniu našich starých mám vlasy častým strihaním alebo holením nehustnú.
Vlas má tri vrstvy – drén, kôru a tenkú povrchovú vrstvičku. Pigment podmieňujúci farbu je najmä vo vlasovej kôre. Jeho množstvo určuje farbu vlasov. U svetlovlasých je ho málo a obmedzuje sa na povrchové vrstvy vlasovej kôry. Hrdzavosť (červenovlasosť) je do určitej miery dedičná a príčina nie je známa. V detstve sú vlasy a chĺpky zväčša svetlé a postupné tmavnutie je fyziologickým javom. Vyše štvrtina päťročných detí má plavé vlasy, ale už iba desať percent trinásťročných a dospelí sú plavovlasí len v 5,9 percenta. Šedivenie vzniká vyhasínaním tvorby pigmentu a sivovlasosť spravidla nesprevádza úbytok pigmentu v pokožke. Striebristý vzhľad spôsobujú aj vzduchové bublinky vnikajúce do vlasu. Najtmavšie z celého „porastu“ sú mihalnice. Šedivejú iba vzácne a veľmi neskoro.
