Ak však človek vstúpi do miestnosti, neusmieva sa, s nikým sa nezdraví, iba letmo očami hľadá voľnú stoličku, vnímate ho skôr ako chodiaci imidž. Keď prehovorí, zistíte, či rozpráva rovnako, ako vyzerá. Firmy si to uvedomujú. Človek, ktorý reprezentuje svojím imidžom to, o čom rozpráva, presvedčí najlepšie.
Spomínate si na to, keď švajčiarska banka UBS vydala štyridsaťštyristranové pravidlá obliekania, v ktorých zamestnancom prikazovala nosiť spodnú bielizeň telovej farby či to, aký parfum si majú vybrať? Nehovoriac o poznámke „nič nie je horšie ako napätý úsmev“, ktorá sa vzťahovala k správne zvolenej veľkosti obuvi a ktorú svetové médiá s radosťou citovali. Dress code bol trochu prehnaný a banka sa aj vďaka prichádzajúcim posmeškom nakoniec rozhodla dokument skrátiť. Cieľ však ostal rovnaký – zamestnanci banky by mali pôsobiť dôveryhodne a pestovane, o to viac v čase krízy. Móda má na biznis reálny vplyv.
VYHADZOV ZA PORUŠENIE? Človek svojím imidžom reprezentuje nielen seba, ale tiež spoločnosť, v ktorej pôsobí. Dress code, ako hovorí Branislav Kohl, riaditeľ oddelenia marketingu a komunikácie spoločnosti IBM, pomáha vytvárať profesionálne pracovné prostredie. Keďže priestory spoločnosti navštevujú zákazníci i obchodní partneri, má dosah aj na samotné podnikanie. „Dress code vplýva na to, ako našich zamestnancov vnímajú zákazníci, ale tiež na to, ako vnímame sami seba,“ vysvetľuje B. Kohl. Dress code v spoločnosti IBM je definovaný ako business casual. Spĺňa tak ideu, aby sa zamestnanci cítili v práci pohodlne a zároveň spoločnosť reprezentovali.
