Napriek celoročným zásadám o zdravom životnom štýle si mnohí malý jesenný hriech v podobe tejto delikatesy neodpustia a po prechádzkach navštívia aj vyhlásené miesta, kde môžu hrešiť.
Tučná vykŕmená pečeň z husi či kačice, ktorá sa vďaka jemnej maslovej konzistencii a zanecháva jedinečný chuťový vnem, je ako delikatesa známa už 4 500 rokov. Zo starého Egypta. Tam sa zistilo, že husi a kačky majú raz do roka – pred odletom do iných krajín – podstatne zväčšené pečene. Sú totiž naplnené zásobným tukom, energetickým potenciálom pre dlhý vysiľujúci let. Keďže sa Egypťanom málilo mať pochúťku iba raz za dvanásť mesiacov, začali husi a kačky napchávať guľôčkami z praženého obilia.
Neskôr si taký spôsob získavania jemnej pečienky osvojili aj starí Gréci a Rimania. Na výkrm používali figy. Po zániku Rímskej ríše sa tento spôsob uchovával najmä v židovskej komunite, používajúcej husaciu a kačaciu masť namiesto bravčovej, lebo tá nie je kóšer. Postupne získali delikatesovú doménu Francúzi, ktorí hovoria o foie gras (stukovatená pečeň). Vtedy má kačacia minimálne tristo a husacia štyristo gramov a súčasné kŕmne dávky, ktoré obsahujú aj kukuricu, sú riadené mikropočítačom, aby husi alebo kačky dostali len toľko krmiva, koľko znesú. Dokonca im pri kŕmení púšťajú vážnu hudbu, aby znížili stres z násilného dokrmovania.