Ak by bol čas obeda, stretnete ju aj v reštaurácii. Určite si objedná lososa s hranolčekmi, lebo toto jedlo chutí všade rovnako. Je to najmladšia autorka kuchárskej knižky. Jej gastronomický obzor nekončí pri „mekáčovských“ pultoch. Krstné meno podedila po starkej spolu s láskou k vareniu. V prednej izbe bolo vždy čosi napečené a ak sa starkej nezdala misa dosť bohatá, rýchlo pripravila ďalšiu sladkosť.
NEBO I REALITA. Takto si Helenka predstavuje nielen kulinárske nebo, ale aj realitu. Vždy niečo chutné na sporáku, predovšetkým však zavŕšené spoločným stolovaním, pekným servisom, sviečkami, ozdôbkami, skrátka celým – dnes už miznúcim – pomalým hodovacím rituálom. Nuž a nedeľa nech je trebárs zasvätená návšteve reštaurácie. Aspoň sa netreba starať o špinavé riady.
„Varenie pre seba by ma nebavilo, to si vystačím s fastfoodom. Ale odmalička zbožňujem, ak mi dajú na starosť jedlo –či aj celé menu – pre hostí. Skúšam staré recepty, inovujem ich, tu niečo prisypem, prilejem, doplním, vymením... a čakám pochvaly. Odčítam ich už z usmiatych pier.“ Keď sa nedávno vybrali s kamarátkami na výlet, pripravila na každý deň lístok štvorchodového menu. Dievčatám rozdelila nákupy a ona to potom všetko navarila, režírovala i dohliadla, aby sa všetko zjedlo.
