Ondrej Pavlák a Boris Žbirka si pri zmienke obdobia po vysokej škole niekoľkokrát vymenia pobavené pohľady. Obaja vyštudovali Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave a predpokladali, že ako osobní tréneri majú miesto isté. Nech už prídu kamkoľvek, hoci aj do Londýna.
PO STOPÁCH POLIQUINA. V Londýne to bol v prvom rade dobrý biznis, príjemne strávený deň so zákazníkmi a radosť z postupných výsledkov. „Aj ľudia, ktorí zarobili mesačne tisíc libier, čo je na londýnske pomery málo, si štvrtinu ušetrili a zaplatili osobného trénera,“ rozpráva B. Žbirka, ktorý sa späť na Slovensko vrátil iba pred mesiacom. Nie je však tým istým trénerom ako na začiatku. Dnes sa spolu s O. Pavlákom snažia priblížiť človeka k rovnováhe. Obaja vďačia za svoju premenu Charlesovi Poliquinovi – vedcovi, fyziológovi, kyneziológovi, fyzioterapeutovi, odborníkovi na výživu a kondičnému trénerovi mnohých olympijských športovcov či hráčov NHL.
„Počas pohovoru v jednom fitnescentre sa pýtali, čo mám za sebou. So všetkou hrdosťou som odvetil, že vysokú školu a niekoľko kurzov. Nestačilo, žiadali Poliquinov kurz. Sám seba som sa pýtal, prečo by som ho mal mať a čo ten človek môže vedieť viac ako ja,“ rozpráva so smiechom a dnes už neskrývanou pokorou O. Pavlák.
