Niekedy sa to tak v živote zamotá, ten pozná tamtoho a tamten toho... až sa k riaditeľovi Zdeňkovej strednej školy dostala ponuka z jednej slovenskej hotelovej reštaurácie. Kuchári dali vtedy prednosť iným možnostiam, aj Zdeněk Michálek ostal chvíľu v rodnom Brne. Potom ho to zlákalo do Rakúska, Nemecka i Švajčiarska, až kým si raz nedoprial lyžovanie vo Veľkej Rači a už tam ostal. Zo zjazdovky do hotela Holiday Inn v Žiline. „Predchádzajúci šéfkuchár Peter Pikovský tam urobil obrovský kus práce, naučil tamojších ľudí na dobrú gastronómiu hotelovej reštaurácie Cosmopolitan,“ hovorí. „Dostal som veľkú chuť pokračovať a dodať tomu vlastný punc. V Česku už boli karty rozdané a Slovensko mi ponúkalo omnoho väčšie možnosti.“
PODOMÁCKY. Kým si štíhly mladík neoblečie rondon, asi by ho nikto nezaradil do rodiny majstrov varešky. Pritom sa v tomto remesle cíti ako ryba vo vode. Keď naň v Žiline pripadol voľný víkend, cestoval do penziónu v Haškovej Lipnici. Nie oddychovať, ale variť tradičnú českú kuchyňu. Tak vlastne udržiaval profesionálny vzťah s rodnou hrudou i rôznorodými gastronomickými štýlmi. Napriek tomu, že sa vyžíva v studenej filigránskej kuchyni, nedá dopustiť ani na sviečkovú a bryndzové halušky. „Tunajšiu tradičnú kuchyňu považujem spolu s francúzskou za svetovú špičku, pričom ju nedelím na českú a slovenskú. Kto dnes vie, aký je pravý pôvod národných jedál?“
Nerád vidí, ako sa kuchári i hostia zbožne obracajú na taliansku alebo mexickú gastronómiu. Veď doma je stále čo objavovať, mnohé špeciality zapadli v dnešnej uponáhľanej dobe prachom. Stačí ich znovu uviesť na kulinársku scénu, možno spolu s tradíciami a zvykmi, ktoré kedysi ich prípravu a konzumáciu sprevádzali. A máme tu gastronomický zážitok ako namaľovaný.
