Šport je fenomenálna ľudská aktivita a pre mnohých záväzok aj príležitosť, ako pomôcť zdraviu. Zdá sa byť teda akýmsi všeliekom pre každý vek. Len si treba uvedomiť, že niektoré druhy športovania sú iba pre skutočne zdravých. Môže to byť do istej miery ťažká fyzická i psychická práca. A tá pri nevhodnom vykonávaní a nedostatočnom poznaní zdravotného stavu spôsobuje problémy.
Vieme, že auto musí chodiť na pravidelnú technickú kontrolu, a nezabúdame na to. Dáme si ho skontrolovať aj pred náročnou dovolenkovou sezónou alebo zimou. Vieme, že keď tak neurobíme, doplatíme na to. Preto by sme nemali zabúdať ani na seba. Tí, čo sú odhodlaní športovať, by tiež mali absolvovať pravidelnú „technickú“ kontrolu. Najmä ak sú skutoční športoví začiatočníci. Najlepšie bude, ak zájdu k telovýchovnému lekárovi a k odporúčaným špecialistom v prípade problémov. Poradia, aký pohyb je podľa aktuálneho zdravotného stavu možný, ale aj vhodný. A aké riziká či bonusy možno očakávať. Odporúčania sa týkajú najmä intenzity a spôsobov záťaže aj druhov regenerácie.
Primeraná športová aktivita zlepšuje kvalitu života. Človek, ktorý sa rozhodne pravidelne športovať, zažíva svoj druhý diel života v pohybe. Začiatočník však môže pôsobiť ako časovaná bomba, najmä ak jeho doterajším jediným športovým výkonom bolo zdvíhanie diaľkového ovládača k televízoru, DVD alebo otváraniu garáže. Náhly začiatok pohybovej aktivity môže znamenať až tridsaťnásobne vyšší výskyt infarktu myokardu (aspoň tak to tvrdila Americká lekárska asociácia už pred desiatimi rokmi). Víkendoví „športovci“, ktorí sa ocitnú v ambulancii kardiológa, odpovedajú na otázku, čo robili hodinu pred svojou srdcovou príhodou, slovami, že „vykonávali pre nich nezvyčajnú fyzickú aktivitu“. Takmer desať percent infarktov myo- kardu vzniká ako následok nárazovej fyzickej aktivity s neobvyklou záťažou.
