Upísať sa osobnému trénerovi neznamená iba cvičenie pod odborným dohľadom tri razy do týždňa. Aspoň nie, keď padnete do rúk Ondreja Pavláka a Borisa Žbirku. Ich ideou je priblížiť človeka k rovnováhe. Nielen vonkajšej svalovej, ale aj vnútornej hormonálnej či psychickej. A to si vyžaduje zmenu životného štýlu.
Ondrej Pavlák a Boris Žbirka si pri zmienke obdobia po vysokej škole niekoľkokrát vymenia pobavené pohľady. Obaja vyštudovali Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave a predpokladali, že ako osobní tréneri majú miesto isté. Nech už prídu kamkoľvek, hoci aj do Londýna.
PO STOPÁCH POLIQUINA. V Londýne to bol v prvom rade dobrý biznis, príjemne strávený deň so zákazníkmi a radosť z postupných výsledkov. „Aj ľudia, ktorí zarobili mesačne tisíc libier, čo je na londýnske pomery málo, si štvrtinu ušetrili a zaplatili osobného trénera,“ rozpráva B. Žbirka, ktorý sa späť na Slovensko vrátil iba pred mesiacom. Nie je však tým istým trénerom ako na začiatku. Dnes sa spolu s O. Pavlákom snažia priblížiť človeka k rovnováhe. Obaja vďačia za svoju premenu Charlesovi Poliquinovi – vedcovi, fyziológovi, kyneziológovi, fyzioterapeutovi, odborníkovi na výživu a kondičnému trénerovi mnohých olympijských športovcov či hráčov NHL.
