Šunky, salámy, párky či klobásy patria medzi najobľúbenejšie potraviny nášho regiónu. Ich obľuba zvyčajne začína už u desať- až dvanásťročných detí. Sú bežne dostupné v rôznych formách a rozličnej kvalite a pri neopatrnom výbere a výraznom množstve nemusia byť najzdravšou potravinovou variáciou.
Na mieste nie je tvrdenie rodičov, že ak dieťaťu dačo chutí, prečo ho obmedzovať. Vyvíja sa, rastie, tak nech sa naje. Vo veku, keď deti rýchle rastú do výšky aj hmotnosti, treba dávať veľký pozor na zloženie jedálneho lístka. Bežné údeniny nie sú najvhodnejšie. Zvyčajne sa totiž skladajú z menej kvalitných rozomletých častí rôznych druhov mäsa, tuku, múky, vody, aróm, prísad a korení a množstva rozličných pomocných látok (napríklad dusitanové soli E250 sú kvôli ružovkastej farbe, bez nej sú údeniny sivasté až hnedé). Kvôli špecifickému miešaniu a spracúvaniu obsahujú údeniny aj ďalšie nežiaduce látky, ktoré sa postupne môžu podieľať na vzniku alebo rozvoji alergií, astmy, rozličných chronických zápalov kože a nádorových ochorení. Do jedálneho lístka sa preto údené mäsové výrobky snažme zaradiť minimálne a vyberajme varianty s najnižším možným obsahom tuku a prípadných škodlivín. Relatívne najzdravšia je napríklad šunka z morčacích pŕs najvyššej akosti. Ale nie vždy vieme zistiť zloženie údeniny. Vákuové balenie by ho malo mať na obale a treba čítať najmä najdrobnejšie písmenká. Už desať dekagramov niektorých salám znamená 30 až 50 percent celkovej dennej energetickej dávky a celej porcie tuku. Časté prekročenie smeruje pomaly, ale iste k postupnej nadváhe. Ale nielen to.
Mäso a mäso
