V dobrých reštauráciách ponúkajú hosťom rôzne možnosti osladenia – klasický repný cukor, trstinový cukor, takzvaný kandis (v Česku cukrkandl), med a niektoré umelé sladidlo. Začínajú sa tam však objavovať už aj prvé stéviové tabletky. Napriek tomu, že kus sveta už dávno sladí rastlinou z čeľade hviezdicovitých, na starom kontinente nebola pre nedostatočné štúdie o jej bezpečnosti povolená. V skutočnosti aj preto, že producenti umelých sladidiel chránili svoju výrobu pred ekonomickejším a zdravším konkurentom. Listy stévie cukrovej, rozdrvené na prášok, používal indiánsky kmeň Guarani v Paraguaji na sladenie nápojov už pred kolonizáciou. Dnes ich tam pestujú na veľkých plochách, ale najväčším producentom na svete sa stala Čína. Kilogram stojí približne 25 eur, ale pri používaní sa vraví o štipkách – koncentrát je totiž dvestonásobne sladší než repný cukor. Stévia je vďaka nulovému glykemickému indexu riešením aj pre milióny cukrovkárov v Európe. Preto aj slovenskí výrobcovia potravín koncom minulého roka uvítali, že štúdie o bezpečnosti stéviových glykozidov zavŕšila konečne Európska komisia ich povolením. Už pred pätnástimi rokmi prišla Slovakofarma so šípkovým čajom sladeným stéviou. Keďže ju však vtedy spotrebiteľ ešte nepoznal, výroba sa pre nezáujem skončila. V súčasnosti sa ako prvá u nás chytila stévie spoločnosť Kofola a už predáva aj variantu svojej vlajkovej lode bez cukru. A šéfkuchári dobrých reštaurácií si už začínajú popri bazalke a mäte pestovať v črepníku aj stéviové stebielka.
