Až v modernej dobe vedci potvrdili, že mlieko z hľadiska výživy patrí k najcennejším potravinám. Je zdrojom biologicky hodnotných aminokyselín, bielkovín, minerálnych látok (hlavne vápnika, fosforu), vitamínov (najmä A, B2, B12) a ľahko stráviteľnej tukovej zložky.
Vápnik je v ostatných nemliečnych prirodzených zdrojoch potravy využiteľný v oveľa menšej miere. Už od detstva ho treba najmä pre správny vývoj kostí i zubov a predchádzanie ich neskoršej degenerácie. Obstaráva totiž želateľnú odolnosť, tvrdosť a kvalitu týchto tkanív. Dokáže však ovplyvniť aj svalovú silu a má úzky vzťah k nervovo-svalovej dráždivosti. Znížením jeho obsahu v krvi môžu nastať náhle a nežiaduce kŕče kostrového svalstva. Vápnik spolupracuje aj pri kvalitnej zrážavosti krvi a hojení rán, ovplyvňuje trávenie bielkovín a výdaj inzulínu. Dlhší nedostatočný príjem vápnika vie ohroziť dospelého preriedením kostí a vznikom osteoporózy. Tá môže predchádzať patologickým, z ničoho nič prichádzajúcich zlomeninám, ktoré sa hoja nesmierne ťažko a s trvalými následkami.
Dospelý človek potrebuje denne približne 800 miligramov vápniku (zhruba 10 miligramov na kilogram telesnej hmotnosti). Dodáva ho trištvrte litra kvalitného mlieka alebo štvrť kilogramu tvarohu, dva jogurty či 120 gramov tvrdého syra, napríklad eidamskej tehly.
