Bylinková limonáda Almdudler je označovaná za rakúsky národný nápoj. Mixuje sa v nej chuť Álp, šum života a vôňa identity. Presne tak si to jej výrobca, obchodník a podnikateľ Erwin Klein pred viac ako päťdesiatimi rokmi predstavoval. Dnes je firma síce stále označovaná za rodinný biznis, ale vedie ju tím profesionálov. Úloha psa Emila je však aj napriek opakovaným otázkam nejasná.
O tom, prečo sa Almdudler stal takým populárnym, že v súčasnosti tromfne aj inú rakúsku špecialitu – Mozartove gule, možno viesť špekulácie. Zatiaľ čo marcipánovú sladkosť Rakúšania používajú ako darček pre cudzincov, Almdudler je súčasťou ich každodenného života, tak ako štrúdle či viedenské rezne.
Zakladateľ spoločnosti Erwin Klein postavil značku na nohy nielen vďaka špecifickej chuti, ale tiež marketingu. Spôsob, akým s ňou obchodoval, bol takmer vizionársky. „Hľadal si partnerov, ktorým predával licenciu. Na začiatku šesťdesiatych rokov, teda krátko po tom, ako si značku zaregistroval, sa mu podarilo predať licenciu polovici spoločností, ktoré na trhu pôsobili,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Gerhard Schilling a mizne na schodoch. Zo svojej kancelárie prináša najstaršiu fľašku zo zbierky. Vyzerá takmer identicky ako tá dnešná, iba postavy muža a ženy nabrali tenšie línie a ľudskejšiu podobu. „Je dôležité mať pre špecifický produkt špecifický obal. Takto vás ľudia nájdu všade,“ dopĺňa Thomas Horak, riaditeľ exportu. Na značku je hrdý, aj keď pre ňu pracuje iba rok. Priviedli ho spomienky z detstva. Zatiaľ čo jeho rodičia hovorievali, že limonáda je drahá, a podnecovali ho, aby pil čistú alebo sirupovú vodu, starí rodičia mu robili na výletoch radosť s Almdudlerom. G. Schilling sa na jeho spomienkach baví, mal to doma podobné.
